Kurare je hnedá pasta bez zápachu.
Je ale veľmi horká.
Varí sa z koreňov, kôry a lístia poeticky znejúcej rastliny Strychnos toxifera.
Vypitie, hoci aj plechovky Kurare vám neuškodí, iba ak by bolo kurare riedené špinavou, dajme tomu dažďovou vodou.
Pozor však na hroty šípov :-). Kurare v krvnom obehu vie narobiť paseku. (Spomenul som si na výborné knihkupectvo v Banskej Bystrici.)
Kurare v krvi pôsobí na kostrové svaly, ktoré sa uvoľňujú, až sa stávajú ochrnutými. Jed pôsobí naozaj len v krvi, vedeli to aj domorodí juhoameričania, ktorí v pohode "papali" otrávené zvieratá. Veď to bol koniec koncov ich spôsob lovu.
Kurare ovplivňuje neuromuskulárny prenos, preto sa aj zámerne používa na relaxáciu priečne pruhovaného svalstva napríklad pri extrémne jemnej chirurgii. Výnimočne aj pri liečbe akútnej artritídy, či obrny. Samozrejme výroba takéhoto kurare neprebieha tak ako u juhoamerických indiánov, ktorí zmes rastlín a vody varili aj dva dni a potom účinok takto pripravenej tuhej pasty merali na počte skokov otrávenej žaby.
Hrôza z otravy je v tom, že človek zostáva v podstate do poslednej chvíle pri vedomí, má len pocit ochrnutia, a bezmocnosti. Nie je schopný urobiť akýkoľvek pohyb, ťažko sa mu dýcha a pomaličky je akékoľvek dýchanie nemožné.
Čo je však nesmierne potešujúce, je fakt, že aj po zastavení dýchania srdce funguje ďalej. Samozrejme bez kyslíka len chviľu. Ak ale bude pacient dostatočne dlho umelo ventilovaný, (nie v zmysle uvoľňovania napätia, či nebodaj plynov :-) ) s prísunom kyslíka do dôležitých tkanív, učinok kurare bude postupne odoznievať, dýchanie sa obnovovať a stav človeka bude ako predtým, bez akýchkoľvek následkov.
To len tak mi napadlo, že dať si kraby z Abu Dhabi, naložené v kurare, asi by som ani nezvracal. :-)))
