Ak dýchať prestane, potrebuje nevyhnutne neodkladnú pomoc od iného človeka.
Magická hlbočina. Fantastický film. Názorná ukážka toho, koľko človek vydrží bez vzduchu, a čo s ním jeho nedostatok dokáže urobiť. Pre nás potápačov je to magický film.
Nejde ani tak o vzduch, ako skôr o jednu jeho zložku kyslík O2.
Bez kyslíka dokáže náš mozog fungovať pár minút. Maximálne 5-6 (až na nejaké výnimky pri podchladení), potom začnú mozgové bunky, veľmi citlivé na nedostatok kyslíka odumierať. Pridávajú sa ďalšie bunky, až celé tkanivá a potom je už stav nezvratný. Do tohto procesu sa však dá vstúpiť a pokúsiť sa zvrátiť ho, alebo spomaliť. Dýchanie z úst do úst pomáha, ale je potrebné čím skôr začať aj liečbu kyslíkom. Drvivá väčšina zastav dýchania je sprevádzaná zastavou srdca, takže umelé dýchanie je väčšinou spojené aj s kompresiami hrudníka.
Aké sú príznaky, ako spoznáme, že niekto prestal dýchať ?
- nevidíme pohyby hrudníka.
- necítime prúdenie vzduchu z úst. (samozrejme sme nahnutí nad ústami.)
- postihnutý má modrasté až modré pery, nechty, uši či nos. Cyanóza.
Ako mu pomôcť ?
- uložíme postihnutého na chrbát.
- hlavu mierne zakloníme.
- často musíme svoj, asi prirodzený, odpor prekonať, priložiť svoje ústa a dvakrát vdýchnuť.
- pri vdychovaní do úst stlačíme, uzatvoríme pacientov nos.
- či je dýchanie účinné zisťujeme pohľadom na hrudník, dvíha sa. A zároveň mizne cyanóza.
- ak sa hrudník nedvíha, môže byť niečo v dýchacích cestách, musíme ich vyčistiť. Pozor na prsty nemáme ich zas až tak veľa. :))))
- vdychy striedame, ak je to potrebné, so stláčaním hrudníka. Pomer nám je všetkým známy 30:2 :))))
- profesionál si samozrejme pomôže kyslíkom, rôznými dýchacími vakmi a kanylami, aby to bolo účinnejšie. Ale prvé minúty laickej pomoci, alebo nepomoci sú nenahraditeľné.
Dýchame vzduch. A môžeme byť radi, že dýchame a že je ešte dýchateľný. Zatiaľ. :P
