Dnes o 00:05 porodila naše štvrté dieťa, tretiu dcéru. Mám 28 rokov a dnes už 4 deti. Niesom obyvateľ rómskej osady ani katolícky fundamentalista. Ale verím Bohu, že mi dá zdravie, aby som sa mohol o nich postarať.
Bol som pri všetkých pôrodoch mojej manželky, aj preto ju obdivujem. Pravdu povediac, ja by som si to nechcel skúsiť, nejde len o tie tri hodiny na pôrodnom sále, ale aj tie dva dni nepravidelných bolestí doma. A hlavne ten pocit, že sa tomu nedá vyhnúť, čaká vás to a neminie. Samozrejme v tomto obdivujem aj iné ženy(pôrodov som ako profesionál videl mnoho, a zopár som odviedol aj sám, či už doma u tých žien , alebo v sanitke.) Ak ale ide o vaše dieťa a vašu manželku a môžete si dovoliť ten komfort nesprávať sa ako profesionál( som záchranár nie gynekológ) je to úžasné. Nechať tým pocitom aby mnou prechádzali, lomcovali mnou.
Strach o manželku a dieťa, aby to šlo bez komplikácií.
Úžas nad tým ako prichádza nový človek, ako sa prvý krát nadýchne.
Radosť nad dieťaťom, ktoré je vaše a vám podobné.
Ľútosť, nad tým koľko bolesti si to vyžaduje.
Tých pocitov je viac, ale ťažko ich popísať. A ja som to prežil už štvrtý krát. Ďakujem.
Moja manželka je úžasná. Nezaslúžim si ju, teda nedostal som ju za zásluhy, ale ako dar.
Určite sa ešte veľakrát pohádame, ale s láskou.
