
V periférnom mestečku však zúrila chrípka a tak riaditeľ miestnej nemocnice, sudičky - nesudičky, všetky návštevy zakázal.
A miestna nemocnica je skoro ako armáda, ani tu nie je možné aby ktokoľvek, kedykoľvek, akokoľvek, ktorýkoľvek príkaz porušil.
Pre sudičky to bol škrt cez rozpočet. Museli sa na periférii sveta ubytovať a ich rozpočet bol naozaj ohrozený. Mali totiž zaplatené aj spiatočné lístky z periférie späť do veľkého sveta. A tak storno poplatky a ubytovanie na štyri dni ich rozpočet poriadne navýšilo. Jedno šťastie, že sudičky na tento rok sponzoruje Orange. Samozrejme, sudičky boli rozladené, až vytočené. Dúfali, že čo-to si z rozpočtu ulejú pre seba, a to im malý chlapček, hovorme mu Gregus, prekazil.
Nazlostené a zloprajné sudičky sa rozhodli osud malého chlapca, hovorme mu Gregus, pozmeniť a prisúdiť mu osud veľmi nešťastný. Dúfali, že každý, kto sa na chlapca, hovorme mu Gregus, pozrie, hneď povie vetu: "Ten má ale nešťastný osud." Všetko nasvedčovalo tomu, že chlapcove najšťastnejšie dni v živote budú práve tie, ktoré bol, vďaka chrípkovej epidémií, bez osudu.
Ako sa už pomaly priblížilo to osudné ráno štvrtého dňa po pôrode, nič netušiaca mama sa spolu s malým chlapcom, hovorme mu Gregus, vybrala na cestu domov. V tom čase sa sudičky odhlasovali z hotela na periférií sveta. Zanechali za sebou v hotelových izbách mokré uteráky, vyzlečené posteľné prádlo a poháre od rúžu. Vybrali sa k domovu chlapca, hovorme mu Gregus, ktorý v tom čase už ležal vo svojej kolíske a sladko, ako len človek bez osudu môže, spal.
Sudičky už síce prvotná zlosť prešla, ale ich zatrpknutosť bola veľká. A tak, ako sa jedna za druhou nahýnali nad kolísku malého chlapčeka, hovorme mu Gregus, a priali mu hlúposť, chudobu, chorobu, aby bol škaredý a slabý, aby mal ťažkú prácu a nevernú manželku, pomaličky sa im uľavovalo a pokojneli. Vtedy sa pre malého chlapca, hovorme mu Gregus, ozval spásonosný zvonec.
Zazvonil telefón a riaditeľ miestnej nemocnice sa mamičke malého chlapca, hovorme mu Gregus, ospravedlňoval, že jej vymenili dieťa a po svojho chlapčeka si má prísť do nemocnice. Keď to počuli zloprajné sudičky, jednu po druhej porazilo a všetky ich zlopriania boli v pr..li.
A tak ako v každej rozprávke, dobro vyhralo nad zlom.
Apropó chlapčekovi sme hovorili Gregus iba my, mamička mu dala meno, a do matriky ho zapísali ako Jakuba. :-))
Zazvonil zvonec (mp3 zvonenie) a rozprávky je koniec.