Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Do ticha prstami kreslím svoj sen.
Prekročím dúhu,
ochutnám deň.
Zatvor okná na vlastnej duši!
Správaj sa ako Mak - slušné sa nosí!
V tanieri zrkadla rozbitý rám,
zmenený v cit zostane sám.
Skorocel ranu ti nelieči,
ale len poslušne dusí,
za múrmi pravdy zostávaš nahý a bosý.
Ktokoľvek nabil ti - lovcom sa stal!
Onemel, ohluchol,...tak odišiel kráľ.
Zostalo hádať len, kde kráľovná tentoraz trčí.
Otázka? - odpoveď!, ticho - mlčí.
...tak obeťou vlastných dní každý sa stáva,
tvári sa!,
počúva!,
zmení sa!,
iba tak rastie na odpustky množstevná zľava.
Zabudnúť na tŕnie,
starosti krehké,
opití vo víne všetci túžime, zažiť aspoň raz nebeský piknik na deke.
