Preskočím z riadku do riadku
a vynechám všetky krásne slová.
Dotkni sa,
ochutnaj,
miluj ma znova.
Povedz mi verím ti
a napíš mi báseň,
povedz mi zastav čas,
zhasni
a prízraky zažeň.
Ponúkam ti svoju dlaň
a spálňu mojej duše,
zabudni pravidlá,
odpusti sebe sám,
namaľuj vášeň.
Spadni do perín
a zatvor oči,
ľahni si,
zabudni na bolesť čo mučí.
Viac sa už nepýtaj,
vychutnaj,
vdychuj ten pocit.
Otoč sa za slnkom
a kráčaj priamo tam
kde tvoje srdce možno zhorí,
ak zostane nenávisť prisáham,
zmením ju iba na báseň o Gale a Salvadorovi...
V básni vždy totiž liečim svoje rany,
prežijem,
zabudnem aj keď náš príbeh zostane na framforce roztrhaný...