aký je!

Niekedy mám pocit, že to čo sa okolo mňa deje je smiešne. Chcem to zastaviť, chcem tomu napľuť do tváre, ale to ONO sa mi potom vysmeje a do žíl mi vrazí svoje pazúry. Každodenne musím tu byť a stáť. Každý deň znovu vstať. Prichádzajú a odchádzajú. Smejú sa a plačú. Túžia a milujú sa. Dni čo každý deň menia pokožku, aby dýchali voľnejšie, slobodnejšie, bolestivejšie. Stojím tu a kričím. Záchrana? Nedohľadno! Žijem v uliciach života čo je tak neskutočne krásne horko sladko bolestivý, že nič lepšie si neviem predstaviť. To je to ONO! to je ŽIVOT! čo by sme všetci robili keby len tak odišiel???