Úprimne, od malička som si obľúbila tieto naše dni. Atmosféra, ktorú len ťažko opísať, tú treba jednoducho zažiť. Odlišná od takých tých mestských podujatí. Každý každého pozná, aj keď nepozná. Ale tak, viete ako, dedina – čiže, každý každého ´´pozná´´. Ale čo je dôležité, nech sú tieto vzťahy akékoľvek, tieto naše čudá uhladzujú každú jednu nerovnosť. Koniec koncov, tvoríme jednu veľkú rodinu. Jeden veľký celok takých ´´čúd´´ a rozumieme si.
Pýtate sa prečo prísť? Pretože zrazu sa v tom neuveriteľne uponáhľanom kolobehu stereotypného života čas zastaví. Človek zabudne na všetky problémy, ktoré má. Na všetko, čo ho trápi, či ťaží. Nečudo, keď sa smeje tak, že nestíha predýchavať (môj prípad).
Skutočne, zábava tu je zaručená. Poviem vám pravdu, ak ste ešte nehľadali ihlu h kope sena, ak ste si ešte našou obcou neodbehli ´´desiatku´´, ak si chcete zaspomínať, či vynoriť v pamäti ľudové remeslá, uvariť lekvár, ochutnať pravý domáci chlebík, či vytancovať sa až do samého rána, tak toto je jedinečná príležitosť!
Pamätám si, ako som pred pár rokmi tvrdila, že to už je poslednýkrát. Že sa to už nikdy viac nezopakuje. A nemôžem tomu uveriť, no ďalší rok je za nami, a my sa všetci znovu stretneme, pobavíme, vytancujeme, pošmejeme, a ako by vraveli chlopi: ,,Vypijeme.´´ Ale tak, aj to patrí k tomu, veď kto by nám potom spieval. Každý túži počuť tie rýdze ľubozvučné prenikavé hlasy typických dedinských mužov. Naozaj, hlasiska to majú riadne! Čo si budeme hovoriť, kto nepríde, môže ľutovať. Verte mi, osobne sa zaručujem zato, že domov sa vrátite s bolesťami brucha zo smiechu, so širokým úsmevom (hlavne muži), s dobrou náladou. Lepšie povedané, ak domov dôjdete... (smiech)
AUTOR: Zuzana Wagnerová
