A nielen to, chýba mi vlastne všetko to, čo nachádzam doma, v našom Spišskom Hrhove. Aké skvelé je, keď sa človek vezme na prechádzku u nás, a cíti ten čistý svieži vzduch, ktorý vytvára typickú dedinskú atmosféru. A čo môže byť lepšie, ako keď nemusíte čakať na jednej strane cesty 10 minút, kým prejde tá ´´hŕstka´´ áut? A najviac zo všetkého mi asi chýba to naše krásne nárečie, ten náš neodlučiteľný prízvuk, ktorý začujem u nás na každom rohu. A viete čo je tiež tam u nás v Harhove také typické? Že každý sebe furt rečuje svoje, robí svoje, aľe chapeme še. Naozaj, človek si zrazu uvedomí, aký úžasný je ten môj rodný kraj, podotýkam, zo všetkých najkrajší. Som hrdá východniarka, ktorá sa môže pýšiť tým, že pochádza zo Spiša, zo Spišského Hrhova. A neverili by ste, ak to tu niekomu spomeniem, tak názov našej obce im nie je až taký cudzí. ,,Jáj, veď vy ste už boli v telke.“ ,,O vás som už niekde počul.“ A postrehla som už podobné reakcie. Len toľko som chcela. Myšlienka na to, že východ je môj domov, ma vždy chytí za srdce. Uvedomila som si, že i keď skromnejšie, chudobnejšie, no o to viac veselšie, súdržnejšie si tam u nás žijeme...
AUTOR: Zuzana Wagnerová
