Tóno dvojmetrový stokilový chlap, s jedným zubom, šedivými vlasmi a rukami obrovskými ako lopaty. Odstrašujúci zjav. Do 1996 roku pracoval v stavebnej firme až kým neskrachovala. Bol prepustený v poslednej várke. Výborný murár. Dajte mu do ruky výkres a postaví vám dom. Má stavebnú školu, vie riadiť ľudí, aj kvalitne murovať. Je cigán a keď príde desať ľudí pýtať do stavebnej firmy robotu a deväť je z toho Rómov , bez toho aby ich vyskúšali zamestnajú toho neróma. Tak to u nás chodí. A tak hnil doma sem tam nejaká fuška.
Mária stará dievka. Začala sa starať o dieťa, malú Veroniku v osade, ktorú chceli dať do detského domova. Nechali ju v pôrodnici. Sama si po ňu bola. Osem rokov na ňu nebrala žiadne dávky aby úrady nezistili, že mama žije na inom konci republiky. Vlastnými rukami postavila dom z búračiek v obci čo jej darovali ľudia. Veronika skončila štvrtú triedu. Na vysvedčku same jednotky. Mária prácu nemá. Je cigánka, bez vzdelania, žije z dávok. Kto ju zamestná keď do roboty môže ísť až keď vypraví dieťa do školy a má po päťdesiatke.
Janko červený diplom z ekonómie z poctivej ekonomickej univerzity. Nemal šancu doma na pracovný pomer. Koho už len zaujíma jeho červený diplom. Bez známosti u nás nemáš šancu. Nepatrí sa ísť do sveta. Vychovala ho babka, je chorá a stará. On je jej najbližší príbuzný. Jedinký blízky človek. Nemôže ju nechať, musí jej vrátiť vďačnosť, starostlivosť a lásku aspoň tých pár mesiacov či rokov čo ešte požije.
A predstavte si máte päť či desať takýchto ľudí v obci. Ako silne chcú, pracovať majú schopnosti a vedia si svoju prácu zastať. A kto iný keď nie starosta má možnosti niečo s tým robiť? Od začiatku som vedel, že s týmito ľuďmi sa nedá urobiť neúspešný biznis. S nimi a vďaka nim sme rozbehli úspešný obecný podnik. Postavili sme to na nich, silné zdroje – schopní ľudia. A títo ľudia to teraz držia a vedú a robia to dobre, lebo umožnili pracovať ďalším desiatkam ľudí. Dávajú prácu ,vytvárajú zisk, rozvíjajú obec. Idú ako píly. Peťo, Tono, Mária, Jožko a ďalší- ďakujem Vám. Vy ste za celým búrlivým 12 ročným rozvojom obce. To Vám by mali ľudia ďakovať.
A stačí tak málo, dať ľuďom šancu, nech pre nás všetkých vytvárajú hodnoty.
Autor: Vladimír Ledecký