Foto: Chester Higgins Jr./The New York Times
Mohli by sme viesť polemiku o tom, či na Slovensku vôbec niekto zaregistroval zrodenie hviezdy veľkého formátu, ktorá sa odvážila zaútočiť na legendu Glenna Goulda. Je to totiž výsada mála súčasníkov, byť pri tom. Je sa potom čím pochváliť, spomínať, vydávať svedectvá. Skrátka, byť zaujímavý.
Návod na to, ako sa nestať koncertným pianistom sa dá zhrnúť do niekoľkých bodov: nezačať s hrou na piano v štvrtom roku svojho života, ale oveľa neskôr, odísť z prestížneho konzervatória, nevyhrávať súťaže, nepritiahnuť pozornosť manažérov ešte v mladom veku. Mať 30 rokov a byť bez manažmentu a objednávok na vystúpenia. Vlastnými silami zbierať a získavať peniaze na prvú nahrávku. A svoj debutový koncert v New Yorku odpáliť Bachovými Goldbergovými variáciami, ktoré predpokladajú dlhoročnú skúsenosť v koncertovaní a dôkladnú znalosť barokového štýlu.
Simone sa proti očakávaniu stala koncertnou hviezdou. Podľa hore uvedeného návodu.
Iba podotknem, že podobné antinávody sú charakteristickým vzorcom, ktorého sa držalo veľa historických formátov. Tieto vzorce mi hlboko konvenujú a oddávna k nim prechovávam nesmierne sympatie a úctu.
V roku 1955 sa stali dve dôležité veci: zomrel Albert Einstein a Glenn Gould nahral Bachove Goldbergove variácie. Stali sa okamžitým bestsellerom a s Gouldom sú dodnes spojené putom, ktoré sa nikto neodvážil rozviazať. Hviezdy sú však nato, aby sme k nim naťahovali naše nezbedné ruky a dotýkali sa ich prstami. Simone je presne tento typ človeka. Ako Gouldov zbožňovateľ nahrala všetkých 30 variácii jemu absolútne nepodobným spôsobom, vrazila Goldbergovkám svoju osobnú pečať. Nahrávku realizovala z vlastných peňazí, s pomocou rodičov a priateľov. K debutovému koncertu získala sponzora a prenajala Weill Recital Hall. Koncert vypredaný, úspech a sláva zaručené.
A tak teraz chodí po svete a koncertuje. Naposledy v Londýne, vypredaná Wigmore Hall. Koncom novembra sa ešte zastaví v Berlíne a začiatkom decembra v Drážďanoch. Máte šancu. Ale Goldbergovky to nebudú.
Predpokladám, že i vy radšej raz vypočujete ako desaťkrát prečítate. Preto pripájam nasledovné ukážky:
Aria a Variácia 14 z Goldbergových variácií v prevedení Simone Dinnerstein (audio), zdroj The New York Times.
Simone Dinnerstein EPK Bach Goldberg Variations
A nepripravím vás ani o pôžitok z hry Glenna Goulda:
Goldbergove Variácie 1-7
Goldbergove Variácie 8-14
Goldbergove Variácie 25
Goldbergove Variácie 26-30 & Aria Da Capo
