Nie bez príčiny – zdá sa, že pohľad odvážneho a sebavedomého národa posmutnel, zneistel. Pre jeho znovuoživenie sa našlo 35 miliónov dolárov. A niekoľko preslávených osobností a anonymných detí, ktoré z televíznych obrazoviek, plátien kín a lesklých stránok tlačených médií presviedčali nemeckého svetoobčana, aby nehádzal flintu do žita – je predsa dobrý, múdry a má sa preto mať rád.
Si Albrecht Dūrer. Si Michael Schumacher. Si Katarina Witt. Si pestrofarebný motýľ. A topíš sa v depresii. Kedysi odvážny a hrdý nemecký svetoobčan prežíva zrejme historickú krízu. Nepoznáme príčinu, nevieme prečo, nedokáže však už držať vztýčenú hlavu a neistej budúcnosti čeliť upreným pohľadom do diaľav s odhodlaným výrazom v tvári. Skrátka, niečo nie je v poriadku.
Oliver Kahn, brankár národného fotbalového tímu sa delil so svojimi strasťami: "Ako športovec som prežil veľa ťažkých prehier, ktoré podkopali moje sebavedomie. Stále som si ale opakoval, že sa nesmiem vzdať a musím pokračovať." Hŕstka celebrít do toho vložila svoj part: "A keď to zvládneš, prekonaj sám seba. Zatrepotaj krídlami a pováľaj stromy. Ty si krídlo. Ty si strom. Ty si Nemecko." (voľný preklad, pozn. autora)
Čo sa to porobilo s našimi západnými susedmi? Zápasia so sebou, tápajú v priestore, strácajú dych?
Kampaň možno vnímať skepticky – priestor na posmech a uťahovanie tu je – alebo sa hlbšie zamyslieť. Zvolil som vážnejší prístup. Úsilie vytvoriť pocit domova, to že človek niekam patrí a má svoje miesto na zemi, sa mi páči. Jedna mediálna kampaň zmenu nespôsobí, ale je zaujímavé, že sa nad tým zamýšľajú aj osobnosti verejného života a dokonca spravia pár krokov k tomu, aby svojho voliča povzbudili v bezprizornej realite sveta, do ktorého je beznádejne vrhnutý. Vytvárajú síce iba ilúziu, ale niekde začať treba. Pravdou ale je, že pretvoriť ilúziu na realitu si musí volič sám.
Tvorcovia kampane sa opreli o vlastné historické zdroje. Na pútačoch nájdete iba mená nemeckých velikánov, neprešmykol sa do repertoáru ani John Lennon, ani Leonardo da Vinci, ani Henry Kissinger (a ten by, čisto teoreticky, vzhľadom na jeho bavorský pôvod, šancu dostať mohol). Obmedzenie výberu vzorov veľa prezrádza o spôsobe, akým si inšpirátor kampane želá, aby národ vnímal svoju hodnotu a dôležitosť. Do tohto rámca absolútne nezapadá nie-nemecká osobnosť. Objavujú sa otázky: Môže sa nemecký občan nechať inšpirovať niekým, kto nie je nemec? Ak nemôže, prečo? Považuje sa to za politicky nekorektný postup (a teda sa nedoporučuje po tom túžiť), alebo je nemecký národ natoľko spätý so svojou nemeckosťou, že by mu to mohlo uškodiť? Zrejme nie je vítané, aby nemecký občan posilňoval svoje sebavedomie spojením svojej identity s veľkoleposťou cudzokrajného velikána. Aké sú toto signály?
Samozrejme, ide tu o Nemecko, a Nemecko Nemeckom neurobí John Lennon. Výstražným znamením sa ale môže stať očividné vymedzenie územia, identity, hodnôt a "domoviny". Naivnému zástancovi európanstva (alebo euro-panstva) ale indície skryté medzi riadkami rozhodne zaťukajú na čelo.
Prenesme sa z Nemecka k nám. V protiklade k nemeckému voličovi možno priemerného slováka charakterizovať slovami: uvoľnený, rozjasaný, aj keď nie ťažko premýšľajúci, proste to nie je typ mysliteľa. Preto ani nie je v stave takej depresie. Možno sa zdá, že nepotrebuje verejné povzbudzovanie k tomu, aby sa nadýchol z plných pľúc, nabral sebavedomie a zdvihol zrak k novým obzorom. Už aj preto, že priemerný slovák na takú zábavu nemá veľa času, musí sa poriadne obracať, aby vykryl zväčšujúci sa rozdiel medzi rastom cien energií a potravín a nenarastajúcou výškou platu.
A či by priemernému slovákovi predsa len neprospelo niekoľko povzbudivých viet? Čo keby s podobnou iniciatívou prišli naši reprezentanti z čela politbyra? Čo keby jedného dňa znenazdajky premiér vytiahol plány prehovoriť k dezorientovanej duši svojho voliča a pomôcť mu nájsť ten správny SMER?
Určite by neváhal nadviazať na tradície, s ktorými sa stotožňuje – a úspešne nimi valcuje verejnosť zo všetkých strán – tak pri Trnave, v Martine či Michalovciach. Nájsť ale dostatok slovenských osobností pre podobné účely je ťažšie ako v prípade nemcov. Posolstvá vysielané do éteru by mohli znieť aj takto: "Ty si Jánošik (ďalší variant – Ty si Andrej Hlinka!). Ty si zákon. Vyzbíjaj si svoju Elektru." Potom by nasledovala spoveď elitného politika: "Aj mňa protivník neraz pritisol k zemi, ale som sa nedal. Treba vydržať. Nemám chrbtovú kosť, zahodil som svedomie. Vládnutie a politika je o moci. Nehanbite sa to priznať. Nie ste žiadni zasrani ani prďúsi." A do toho by skupinka iných osobností so sladkým úsmevom ševelila: "Zatrepotaj päsťami a vyrúb, čo ti stojí v ceste. Ty si Slovensko." A v pozadí by spieval nevtieravý chór: "Hej slováci, ešte naša slovenská reč žije..."
