Rád spomínam na príhody z leta. Často sa mi vynára spomienka na malého, asi štvorročného chlapca. Rozvaľovali sme sa na pláži pri jazere. Dookola plno ľudí, leto a horúčavy vrcholili.
Chlapec na pláži s otvorenými ústami pozoruje cudziu mamičku, ako na deke kŕmi svoje niekoľkomesačné novorodeniatko. Mamička sa sem tam usmeje na pozorujúceho diváka. Prichádza otecko, prinášajúci kŕmiacej mamičke hamburger a hranolky. Tiež si všimne malého diváka, ktorý priam skamenel od zaujatia. Pýta sa ho:
„Tak čo, chcel by si takú sestričku?“
„Áno.“ Odpovedá chlapček.
„No, keď budeš dobrý, možno ti takú prinesie ježiško.“
Chlapec sebavedome, s nedôverou a opovrhnutím odpovedá:
„Aký ježiško, veď bábätká nosí bocian!“
Deti nie sú hlúpe a vypadá to tak, že človek s pribúdajúcimi rokmi stráca pojem o realite.
