Fredrik Raddum (N) Pes Dávnejšie som sa rozhodol, že vo svojich článkoch budem prezentovať iba veci, ktoré ma inšpirujú, žiadna kritika či výsmech. Pravidlo číslo jedna sem tam zľahka poruším, aj keď nemôžem povedať, že sa mi pes pri ohníku nepáči. Naopak, je to sympaťák, aj sa človek zasmeje. Len som si nie celkom istý, odkiaľ fúka vietor, či sa autor neuškŕňa spoza rohu na rozplývajúcich sa návštevníkoch, ktorí si pošepkávajú a uznanlivo potriasajú hlavou, snažiac sa usilovne zapamätať okamih, keď sa stretli s veľkým umením...
Daniel Brunovský, Cesta domov Sme na domácej pôde. Tento spôsob narábania s drevom mi je sympatický. Nejde mi len do hlavy, prečo Cesta domov prebieha cestou z domu... Alebo domček vľavo nepredstavuje domov? Alebo sa domov dá nájsť odchodom z domu?
Adriaan Seelen (NL), Axis mundi II, III Abstraktné formy, jednoduché tvary, teplo ľudskej ruky podpísanej na kameni, ktorý dýcha.
Náladovka
Jari Mannisto (FIN), Seba zrkadlenie Je v tom trocha surrealizmu, či nie? Jedna z vecí, ktoré sa mi páčili najviac.
Jari Mannisto (FIN), Messenger, detail A tu niekde sa strácam. Správa je jasná. Aj keď si ju každý prečíta po svojom. Je niekoľko možností. 1. Autorovi splýva duchovné posolstvo a praktiky dravcov, ktorí sa zaň skrývajú – odhaľuje tak prchký úsudok a krátkozrakosť, svoje slabé stránky. 2. Autor chce uraziť a vyštartuje do útoku s čiernobielym videním. Skratka vo vnímaní, adekvátna kvalita diela. Ale presný zámer neminie svoj cieľ. 3. Autor chce provokovať a vyzvať k dialógu – dosť pravdepodobné, za podobné táračky sa dnes skrýva kdekto. 4. a viac – doplň si sám, interpretácia je bez hraníc...
Susane Kathlen Mader (N), Objekty Ako sľubuje názov, netreba sa trápiť hlbokým posolstvom, výzvou k dialógu či provokáciou. Krásne, príjemné vhodne nainštalované tvarové kompozície.
Bert Van Loo (NL), Syntéza, Dotyk, Aliancia Moja srdcovka. Nikdy predtým som so sklom neprichádzal v tvorbe do styku. Za posledné roky na sebe pozorujem čudné mrazenie na chrbte, kedykoľvek stojím tvárou v tvár dobrému spracovaniu skla, či už samotného, alebo v kombinácii s kameňom či kovom. Priťahuje, prehovára. Čo k tomu dodať?
Vesa-Peka Rannikko (FIN), Žltá figúra, Nové herečky Srdcovka č. 2. Odhliadnuc od faktu, že ma toto dielo prepája s neskutočnými spomienkami a fantáziami, musím konštatovať vôňu domova. Estetického i emocionálneho. Tu sa nachádzam, tu žijem, tu snívam. Navštívil som tieto objekty dvakrát, naozaj mi budú chýbať, keď výstava skončí a odvezú ich späť.
Na záver mi nedá, aby som vám neprezradil motor, ktorý mi kladie slová na klávesy. Výlet do mladosti a Lemmy Kilmister, revúci na plné pecky v mojich slúchadlách svoju klasiku Ace of Spades a Motorhead, ten nepríčetný prílev životnej energie, nezvyčajná hra v akordoch na basgitare, jednoduchý ale úprimný nářez, ťah priamo na bránu, ktorý sa podarí raz za storočie, inými slovami:
You know I'm born to lose, and gambling's for fools,
But that's the way I like it baby,
I don't wanna live for ever,
And don't forget the joker!
... ale tu sa už ocitám na pôde Mentality sólového gitaristu. A to je o inom.
Medzinárodná výstava Socha a objekt 26. 6.-31. 8. 2008 Umenie bez hraníc, Námestie SNP 12, Bratislava
Foto: Michal Šplho
