Po prvom stretnutí a prehliadke mojich prác mi zadal zákazku na niekoľko obrazov od Van Gogha, Gauguina a Breughela. Vcelku ma jeho záujem potešil, podobný job som realizoval v Londýne. Ako výtvarník predierajúci sa s maľbou na Slovensku som sa nenechal deprimovať zákazníkovým prístupom k finančnému ohodnoteniu. Po predchádzajúcich skúsenostiach som nemal veľké očakávania. Tento ma platil od centimetra štvorcového, drahšia sadzba za Breughela, lacnejšia za zvyšok.
Na slovenské pomery som sa ocitol na úrovni trocha lepšieho platu, ak by som maľoval celý mesiac a zákazky by pokračovali. Prieberčivosť sa nevypláca, zákazku som prijal. S prísľubom, že ak sa osvedčím, bude práce viac. Po čase sa prišiel pozrieť na prvé dokončené obrazy. Nadšením bol celý bez seba, vraj ešte tu nenašiel človeka, ktorý by dokázal zachovať pôvodné postupy autora atd. Nuž, maliarska tradícia sa zo Slovenska nevytratila, len profesionáli sa nenechajú platiť od centimetra štvorcového. Ja som sa ocitol na rozhraní, ako kompromisné riešenie za primeranú cenu. Plný optimizmu mi potom vysvetľoval, aký špeciálne pozlátený rám dá pripraviť na takmer dokončeného Breughela (mimochodom cenu rámu odhadoval na asi 10 násobok ceny za môj obraz, ale nerezignoval som) a zaručil sa mi za príliv ďalších objednávok. Vyrozumel som, že nepracuje sám, ale pre väčšiu skupinu obchodujúcu s reprodukciami.
Prišiel čas prebrať hotové obrazy. Nemecký biznismen pricestoval v trocha pochmúrnej nálade. Moja práca sa mu veľmi páčila. Vyplatil ma na mieste. Ale takmer so slzami v očiach mi vysvetlil, že vedenie zmenilo taktiku a zamierilo do ďalekej Číny. Obrazy sú tam niekoľkonásobne lacnejšie. Rozlúčili sme sa s neurčitým prísľubom „možno, niekedy, niekde”.
Dafen. V minulosti neznáma obec v okrese Longgang v južnej časti čínskeho mesta Shenzen. Dnes najväčšia maliarska obec na zákazku. Žije a pracuje v nej vyše 8000 výtvarníkov v zhruba 300 ateliéroch nahusto sa tiesniacich v štvrti o rozlohe štyroch kilometrov štvorcových. Stala sa základňou výroby a predaja na domácom trhu i do zahraničia. Nájdete tam závratné množstvo reprodukcií „západného umenia“. Nepochybne je to učebnicový príklad masovej produkcie umenia.
Nenechajte sa zmýliť označením „obec“, v skutočnosti je to moderné mesto, s množstvom obchodov, budov a tovární. V jednej z týchto „tovární“ je produkcia maľby rozdelená na päť úrovní. Zruční maliari majú na starosti prvú a poslednú úroveň. V inej je tento proces rozdelený na 20 úrovní. Ľudia vravia, že v Dafene na seba maliar zarobí a nemusí pracovať inde, ako to musia robiť maliari napr. v New Yorku.
Huang Jiang so svojou pozlátenou bustou.
História tejto „umeleckej“ komunity začala v roku 1989, keď si Hong Kongský maliar Huang Jiang v Dafene prenajal obytné budovy a zamestnal študentov a umelcov, ktorí začali tvoriť, imitovať, zbierať a exportovať olejomaľby. Dafenská olejomaľba sa čoskoro stala známou značkou doma i v zahraničí. V roku 1998 vedenie mesta a okresu z tejto obce urobilo kľúčový projekt pre kultúrnu konštrukciu, investujúc do zmeny jej prostredia, regulácie a usmernenia trhu s olejomaľbami. Zároveň sa postaralo o publicitu a zviditeľnenie, čo vyvolalo záujem v médiách a u osobností z verejného života na všetkých úrovniach. Čínske ministerstvo kultúry v r. 2004 Dafenskú maliarsku obec označilo za „modelový základ kultúrneho priemyslu“.
Jeden z Huangových žiakov Wu Ruiqiu sníva o realizovaní „priemyselnej montážnej linky“ – čo znamená rozdelenie procesu maľby na niekoľko spracovacích metód, ktoré by mali svoju normu a maliari by vykonávali iba svoj diel konkrétnej zodpovednosti. „Chcem viesť biznis s olejomaľbami presne tak ako to robí McDonald s rýchlym občerstvením“.
26 ročný Zhang Libing odhaduje, že v dafenskej farbami zafŕkanej manzardke na treťom poschodí, kde na balkóne vedľa seba schli čerstvo opraté ponožky a čerstvo namaľované plátna, namaľoval približne 20 000 reprodukcií Van Goghových obrazov. Ak nepreháňa, tak od jeho 18 rokov ich musel denne namaľovať asi sedem. Mesačne zarobí necelých $200 plus skromná izba a stôl.
Maliari tu pracujú 12 hodín denne, sú platní iba za dokončený obraz a často žijú aj šiesti v jednej miestnosti, ktorá je zároveň pracovným ateliérom. Dalo by sa veľa polemizovať nad prapodivnou predstavou čínskeho umelca o umení splývajúcou s priemyselným procesom sériovej výroby. Zanedbať nemožno pozitívny i negatívny sociálny rozmer. A určite je zaujímavá konfrontácia dlhodobej historickej tradície západného umenia s týmto súčasným kultúrnym úkazom v meste, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí 10 miliónov (čo nie je zanedbateľné, keď si človek predstaví následky prípadného ovládnutia masovokomunikačných prostriedkov, nehovoriac o tom, že by táto kultúra mohla prevzať do vlastných rúk formovanie a tvorbu hodnôt a oficiálneho názoru v celosvetovom meradle. Na svojom území to už dokázala).
Pre čitateľov cestovateľov informácia o spôsobe dopravy na miesto činu v anglickom jazyku:
Hong Kong Airport - take bus A21 to Hung Hom Station - East Rail - Lo Wu border crossing. It will take you to Luohu District, Shenzhen. The Shenzhen tube has not yet extended to Dafen. Taxi would appear to be the only reliable transport. Handing the taxi driver a note with the following address (Longgang, Buji, Dafen Oil Painting Village) should be OK.
