Z dlhodobého hľadiska sa príčina ich sporu ukazuje bezvýznamná. Žabomyšie vojny však boli silnou stránkou vládcov všetkých čias. Premárniť stovky životov svojich vojakov, preliať hektolitre krvi, zmariť nádeje mladej generácie sa pokladalo za vec cti a kráľovskej hrdosti.
Delegácie diplomatov dohodli čas a miesto stretnutia, dvaja králi si oficiálne vymenili pozdravy a vyzvali svojich bohov k priazni. Bojovníci sa rozlúčili s manželkami. Nabrúsili zbrane, spevnili štíty, očistili prilby. V dohodnutom termíne sa všetci stretli na určenom mieste ešte za tmy. Králi sa rozhodli zmerať sily v osobnom zápase a vydali sa za pomoci poskokov na svoju cestu.
Vojská sa pri východe slnka stretli pod kopcom, na vrchole ktorého sa stretli ich králi. Meď sa blyšťala v ranných lúčoch, lamely na brnení šelestili, vojaci sťažka dýchali. Kopije vztýčené k nebu, štíty opreté o bok, nože za opaskom, sekery v rukách. Na kopci poskok rozprestrel šachovnicu, druhý postavil figúrky na svoje miesta. Za stôl zasadli králi, vylosujúc si svoju farbu. Dívali sa na seba pevnými pohľadmi. Kráľ A – vzhľadom k tomu, že vylosoval biele figúrky – bez zaváhania potiahol pešiakom na e4. Nebom prebleslo svetelné znamenie, zahučal hrom, havrany zakrákorali.
Vojská sa pustili do boja. Bojovali barbarsky, neúprosne, tvrdo. Prach sa víril, krv tiekla, mŕtvi padali k zemi. Na kopci dvaja králi kriesili nádej svojej ríše v partii šachu. Hrali potichu, tiekol pot, figúrky jedna za druhou opúšťali šachovnicu. Pod kopcom muž proti mužovi, krik proti kovu, štít proti sile ramena. Lučištníci prvého vojska posiali nebo mračnom šípov derúcich sa do nepriateľových hrudí nafúknutých pýchou i zlobou. Na šachovnici kráľ B ovládol diagonály mieriace za ochranný štít súperových figúr. Kráľ A ani brvou nemihnúc zamyslel sa nad vzniknutou pozíciou a nevnímajúc páľavu slnka ani vietor šľahajúci zo severnej strany skamenel v hlbokom rozjímaní.
Na bojisku bez zamyslenia sa nad pozíciou svojho vojska mŕtvi padali vojaci obidvoch armád. Vyzdobené panoplie postriekané krvou povaľovali sa s telami svojich majiteľov na bojovom poli. V dave besniacich, revúcich bojovníkov vynikal neohrozený muž, ktorý obratne unikal úderom svojich protivníkov. Pod jeho údermi naopak padal každý zasiahnutý nešťastník, ktorý mu skrížil cestu. Chránil sa guľatým štítom, veľkým a pevným, všade zručne zdobeným. Mal obrubu, trojitú, prepychovú, a k štítu i remeň podbitý striebrom. Sám božský Héfaistos uprostred štítu znázornil zem, klenbu nebeskú, a tiež more, slnko, ktoré únavu nepozná a mesiac práve v splne. Jeho brnenie silnejšie žiarilo ako oheň. Tento muž sám rúbal protivníka bez povšimnutia ozdôb a krás jeho zbroje.
Na šachovnici kráľ A umiestnil prostého strelca na políčko, z ktorého kráľ B cítil tlak na citlivé miesta svojej taktiky. Plán menil plán, hodiny sa tiahli, kráľ B premýšľal. Prostý súperov strelec obmedzoval pohyb jeho figúr, neohrozene ovládal centrálny priestor šachovnice a nebolo figúrky, ktorá by mohla narušiť jeho pozíciu. Kráľ však neprepadal panike, chladnokrvne uvažoval a sťahoval svoje silné figúrky do zadných radov vytvárajúc postupne obranu, ktorá mohla urobiť neohrozeného súperovho strelca zbytočným.
Pod kopcom ubúdalo živých duší schopných chrliť nadávky, údery, šípy. Neohrozený muž, ktorého štít zdobil sám Héfaistos, ešte stále držal svoju pozíciu a trieštil lebky svojich protivníkov. Nezrodil sa však pod šťastnou hviezdou a k večeru ho skolil presne mierený šíp, o ktorom nik nevedel, kto ho vystrelil, kto bol autorom tohto majstrovského zásahu. Na šachovnici obávaný strelec podľahol obrannému tlaku veže a jazdca. Kráľ B dokázal ľstivo sústrediť svoje silnejšie figúrky a oslabiť tlak svojho súpera.
Na oblohe sa mihol orol. Sťažka vzlietal, dral sa do výšky, v pazúroch zvierajúc hada. Had sa zmietal v smrteľnom zápase so svojím okrídleným nepriateľom. Túžil po pevnej zemi, krútil sa orlovi okolo nôh a nevšímal si pazúry zaťaté do jeho slizkého tela. Orol mieril priamo k slnku, akoby sa nebál, že mu žiara spáli perie i krídla. Bol víťaz a had dokonával vo výšinách, ktoré mu neboli súdené.
Na zemi jedno vojsko stratilo väčšinu svojich mužov, druhé v malej prevahe ovládlo bojové pole. Osud prvého z nich bol spečatený. Na kopci kráľ A s piatimi figúrkami prenasledoval tri figúrky kráľa B. Koncovka bola zdĺhavá. Vždy je možné padnúť do nastavenej pasce, vždy je možné nevšimnúť si zákerný ťah, ktorým aj prehrávajúci súper dokáže zvrátiť dej na šachovnici a zvíťaziť.
Keď slnko zapadalo, kráľ A dal mat kráľovi B a vyhral partiu. Vzápätí priniesol jazdec správu o tom, že vojsko kráľa B porazilo vojsko kráľa A. Bitka ľudí nebola odrazom bitky na šachovnici.
