V prvom rade na šachovnici vládne prísna hierarchia. Kdeže demokracia, na tú v šachoch zabudnite. Najvyššie je kráľ, najnižšie pešiak. Hodnota každej figúrky stúpa priamoúmerne s výškou jej pozície v tejto hierarchii. Pešiak má najmenšiu hodnotu a je veľmi obmedzený v pohybe. Môžu sa pohybovať po jednom políčku a iba dopredu, v žiadnom prípade neustupovať. Zo šachovnice odchádza medzi prvými, je to vlastne jeho úloha, byť obeťou.
Potom na približne rovnakej úrovni stoja strelec a kôň. Treba poznamenať, že strelec bol kedysi slon, ale to len tak na okraj. Pohybuje sa po diagonálach na všetky strany a dokonca môže využiť na pohyb celú dĺžku šachovnice. Kôň sa pohybuje po troch políčkach v tvare písmena L, na všetky strany. Tieto figúrky vedia narobiť nepriateľovi poriadne problémy, ale viac menej odchádzajú zo šachovnice často hneď za pešiakmi.
Nasleduje veža, má svoju váhu a dôstojnosť, šachista si neraz premyslí, či vežu stratí alebo nie. Patrí v hierarchii do radov šľachty, ktorá do boja nevychádza ako prvá. Čaká v zadných radoch na vhodný moment, kedy môže vyraziť dopredu. Má voľnosť pohybu ľubovoľne po celej dĺžke šachovnice, ale na rozdiel od strelcov nie po diagonálach, ale po radoch a stĺpcoch, na všetky strany. Predchádzajúce figúrky jej kliesnia cestu, kryjú, vytvárajú priestor a obetujú sa za ňu. Dve veže na predposlednom rade nepriateľa sú pre neho smrteľná kombinácia.
Na rad prichádzajú figúrky najdôležitejšie. Dáma – kráľovná a kráľ. A teraz to príde, dávajte dobrý pozor. Dáma je NAJSILNEJŠIA figúrka na šachovnici. Pohybuje sa všetkými smermi na všetky strany v celom rozsahu šachovnice. Väčšinou do terénu nevychádza prvá. Iba vo výnimočných prípadoch. Všetky predošlé figúrky jej postupne pripravujú od začiatku priestor na útok. Keď už raz dáma vyštartuje do útoku a začne sa preháňať v radoch nepriateľa, je zle. Pešiaci, koníky, strelci, veže – všetci padajú ako podťatí, nikoho neušetrí. Žiadna milosť, žiadne zľutovanie. V druhej polovici boja a v závere je najaktívnejšou figúrkou na šachovnici. Alebo by mala byť, lebo keď nie je, tak sú problémy. Ak sa dáma skrýva, nedokáže využiť priestor, nechá sa zablokovať v pohybe, je to pohroma pre jej vojsko. Doplatí na to v celej hierarchii figúrka najvyššie postavená a najdôležitejšia – kráľ.
Táto najvýznamnejšia figúrka na šachovnici je zároveň tou NAJSLABŠOU, najobmedzenejšou. Na rozdiel od pešiaka sa síce môže pohybovať na všetky strany, ale vždy iba po jednom políčku. Od začiatku do konca sa skrýva pred nepriateľom v poslednom rade. Ak sa dobre neskryje, prehráva vojnu. Všetky predošlé figúrky, dokonca aj tá najsilnejšia – kráľovná, sú na šachovnici za jediným účelom. Ochrániť tú najslabšiu, najnemotornejšiu a pritom najdôležitejšiu figúrku – kráľa. Ako náhle sa kráľ ocitne v nebezpečenstve, bez milosti sa musia obetovať figúrky bez rozdielu hodnoty. Kráľ musí zostať v bezpečí a jeho armáda musí lapiť nepriateľského kráľa. To je princíp celej hry a všetkých vzťahov na šachovnici.
Treba tiež poznamenať, že úplne na záver, keď už nie je materiál a ináč sa nedá, musí kráľ z úkrytu von pomáhať svojim pozostalým pešiakom a hrať aktívnu úlohu. Nemôže však nepriateľského kráľa nikdy priamo napadnúť.
Na šachovnici nie je priestor pre individualizmus. Vojsko funguje ako kolektív a najsilnejšie je, keď medzi figúrkami fungujú prepojené interaktívne vzťahy založené na hore uvedenej hierarchii. Ak si nejaká figúrka začne ísť po svojom a nespolupracuje so svojimi kolegami na pľaci, rýchlo býva lapená nepriateľskou figúrkou a končí. Pointa je v tom, že na to najviac doplatí celé jej vojsko, ktoré takéto prehmaty len ťažko dokáže zaplátať. Kráľ nadáva vo svojom úkryte a pozerá sa na skazu svojej armády. A to všetko pre to, že nejaký egoistický člen jeho vojska sníval sen o slobode a demokracii…
