Dnes z trocha iného uhla odhalí svoj pohľad James D. Bissell-Thomas. V r. 1997 sa začal obrazom zaoberať a odkryl nové obzory, ktoré stoja za zmienku.
Prvé fakty: mnohostenné slnečné hodiny ukazujú čas pre štyri náboženské centrá znázornené na pozemskom glóbuse. Kompozícia maľby je ovplyvnená prácami Heinricha Corneliusa Agrippu. Geometria ponúka najdôležitejšiu možnosť odhaliť skrytý význam obrazu. Hlavné objekty sú v ňom dôkladne zarovnané s ostatnými tak, že vytvárajú precízne naplánované línie, kruhy a geometrické tvary. Niektoré z hlavných bodov sa nachádzajú mimo obrazu. Napríklad pár hlavných línií sa zbieha v bode umiestnenom na Kristovej pravej dlani – alebo na klinci, ktorým je pribitá o kríž – umiestnenej mimo plochy obrazu.
Ďalším vodítkom je komplikovaná doba a historický záznam, ktorý opisuje závisť, s akou isté kruhy nazerali na rodinnú pozíciu Jeana de Dinteville na kráľovskom dvore. Spriadali sa sprisahania a kuli sa pikle, aby bolo možné získať niečo, čo iní považovali za svoje. Z tohto dôvodu Dinteville zámerne skrýval svoju vášeň – vzdelanie v „Tajných vedách“. Prezradenie tajomstva ho mohlo stáť nielen pozíciu na dvore, ale aj život. Napriek tomu, skryté pre verejnosť, zanecháva nám svoje myšlienky v obraze Veľvyslancov, kde sa prejavuje i vplyv Agrippovej knihy „Okultná filozofia“. James D. Bissell-Thomas verí, že obraz ukrýva Dintevilleho tajnú vášeň pre tajné vedy, a nielen to. Predstavuje aj špecifický talizman, a je celkom možné, že bol zámerne namaľovaný ako činný talizman.
Lutna
Historici často interpretujú roztrhnutú strunu na lutne ako klasický symbol disharmónie, nezhody. Existuje však aj iné vysvetlenie. V r. 1463 preložil Marsilio Ficino do latinčiny prvých štrnásť kapitôl Corpus Hermeticum. Tieto staroveké texty, prvýkrát vytlačené v r. 1471 vznietili v Európe záujem o legendárneho Hermesa Trismegistosa. Jeho rozpravy boli vzhľadom na svoju podobnosť k Biblickým príbehom široko akceptované novým a chtivým obecenstvom. Ďalšie kapitoly, svojou povahou pohanské a platónske, znova infiltrovali staré idey: znovuzrodenie, reinkarnáciu, astrológiu, talizmany, démonov a anjelov. V 18. kapitole je pasáž, kde Hermes hovorí o pretrhnutej strune lutny, ktorá kazí hudobníkovo úsilie.
Moc čísel
V obraze je veľa čísel zobrazených na vedeckých nástrojoch. Sú tam špeciálne pridané aj dve ďalšie čísla. Dintevillov vek – 29 rokov – je napísaný na puzdre jeho dýky. Druhé číslo nájdeme na knihe pod De Selvovou pravou rukou. Horná polovica druhej číslice je skrytá v tieni, preto jeho určenie je rozporné. Väčšinou sa interpretuje ako číslo 25, čo by zodpovedalo De Selvovmu dátumu narodenia, ktoré je určené na roky 1508 alebo 1509, následne by v roku 1533 mal 24 alebo 25 rokov. Ak však porovnáme, ako Holbein napísal dátum 1533 v ľavom spodnom rohu, môžeme jasne vidieť, že spodné polovice čísel 5 a 3 sú odlišné, a číslica na knihe má spodnú polovičku podobnejšiu k trojke a nie päťke. Z toho vyplýva, že na knihe nie je napísané číslo 25, ale 23. Čísla 29 a 23 boli do obrazu zakomponované so špeciálnym dôvodom.
V renesancii prešli svojou obrodou magické štvorce, pochádzajúce z Číny. Ich stopy siahajú do roku 2000 p. n. l. Cornelius Agrippa tvrdí, že keď sú magické štvorce vytvorené správne, môžu vyvolať veľkú moc. Tiež ukazuje, ako je veľká moc vyvolaná selekciou niektorých čísel. Neveľmi nás prekvapí, že ak je v obraze Veľvyslancov znázornený nejaký magický štvorec, bude to Agrippov štvorec pre slnko.
Agrippov magický štvorec pre slnko
Je v ňom vpísaných 36 čísel (1 – 36) do šiestich radov a šiestich stĺpcov tak, že súčet čísel v každom stĺpci či rade je 111. Súčet čísel vo všetkých radoch či všetkých líniách je 666. Umiestnenie čísel 29 a 23 v Agrippovom štvorci zodpovedá ich umiestneniu na dýke a knihe v obraze. Na čo potom poukazuje číslo 23? Je možné, že poukazuje na Agrippovu Okultnú filozofiu, ktorá bola ako manuskript v obehu od roku 1510. 1510 + 23 = 1533. Ak teda číslo poukazuje na vek tejto knihy, poukazuje aj na knihu samotnú.
Ak je toto dôvod pre vloženie týchto špecifických čísel do obrazu, potom po dôkladnom preskúmaní Agrippovho magického štvorca a jeho práce môžeme nájsť ďalšie čísla s možným prepojením na umiestnenie predmetov na obraze veľvyslancov: v ľavom spodnom rohu Agrippovho štvorca je číslo 36. Holbein na tomto mieste obraz podpísal a označil dátum 1533, v ktorom dosiahol vek 36 rokov. Za dátum jeho narodenia sa pokladajú roky 1497 alebo 1498. Po hore uvedenej úvahe by sa potvrdil rok 1497.
Napravo od čísla 23 v Agrippovom štvorci nájdeme číslo 24, čo môže poukazovať na De Selvov vek, ak je správny dátum jeho narodenia 1509.
Bod, v ktorom leží číslo 6 – ľavý horný roh magického štvorca – súhlasí s umiestnením krucifixu na obraze. Agrippa jasne prisúdil číslo 6 Ježišovmu utrpeniu pri ukrižovaní a spája ho aj s krížom samotným. Zaujímavé je, že aj kabalisti spájajú slovo klinec s číslom 6. A klinec už na začiatku šlánku spomenutý bol, ako bod, v ktorom sa zbiehajú dôležité línie obrazu.
Číslo 32 prisúdil Agrippa múdrosti, podľa všetkého preto, lebo aj kabala spája číslo 32 s múdrosťou – „kde mozog v lebečnej dutine vyúsťuje do miesta zvaného microprosopus a pokračuje tridsiatimi dvoma cestami cez zubné kŕčky“. V tomto mieste je na Dintevillovom klobúku znázornená brošňa v tvare lebky.
Atď.
Historici v minulosti často komentovali skutočnosť, že vedecké nástroje na obraze sú nesprávne nastavené alebo prevrátené, ich prítomnosť v maľbe považovali za „gravitačný priestor“. Fakt, že sú prepojené s Agrippovým štvorcom pre slnko, či geometriou, však dostatočne odôvodňuje ich umiestnenie v priestore obrazu a ponúka odpovede na mnohé doteraz nezodpovedané otázky týkajúce sa Veľvyslancov. Najlepším príkladom je pozemský glóbus. Je namaľovaný tak, že jeho symetrická os je zarovnaná s ostatnými kľúčovými objektami, ale bol tiež preobrátený, takže Jeruzalem a Rím sú zarovnané s inými bodmi umiestnenými v maľbe. Holbein kompenzoval preobrátenie glóbu reinvertovaním textu pre Európu, divák si preto môže ľahko prečítať názvy miest.
Celá predchádzajúca argumentácia reprezentuje podstatu Agrippových myšlienok a Hermetickej tradície. Aby si magický štvorec udržal svoju moc, musia byť použité všetky čísla. Ak sú špecifické čísla spojené a zakódované s ich zodpovedajúcimi hebrejskými znakmi, vznikajú slová, významy a kúzla.
Na možné prepojenie Holbeinových Veľvyslancov s mágiou poukázala aj historička Mary Harvey. Vyslovila svoj názor na budovu postavenú Dintevillom blízko ich zámku. Bol zámerne postavený s vchodom v tvare H. Dôvodom bol Dintevillov záujem o hermetizmus.
