"Čo ti na nich vadí?" - ako nezasvätený amatér snorím, v čom je ten trik.
"Pozri, v tých časoch boli opery - a nielen Händlove - zábavou, po anglicky entertainment, bodka."
"A dnes nie sú?"
"Nie sú."
"Noty sú predsa len jedny, koľko sa môže interpretácia líšiť od pôvodnej?"
"Bysi sa divil. Odhliadnuc od vizuálneho spracovania, v ktorom dominovaliokázalé kostýmy a špeciálne efekty, ako búrka na mori a draci chrliacioheň, je tu stránka hudobná. Speváci spievali okázalo, extravagantne,často improvizované ornamenty. Opery sa skladajú hlavne z árií,väčšinou v rovnakej hudobnej forme, s otvorením, kratšou kontrastnouhudobnou časťou a opakovaním otvorenia. Muzikológovia to dlhopovažovali za statický spôsob konštrukcie opery a preto sa dnes zúfalopracuje na tom, aby sa počas spievania árií na javisku niečo dialo,nejaká akcia."
"No a?" - zdá sa mi to normálne.
"V Händlovýchčasoch sa také veci nediali. Nikto nepotreboval byť rušený dejom najavisku. Aby bolo jasné, málokto v hľadisku venoval predstaveniu plnúpozornosť. Ľudia sa rozprávali, prechádzali, pokrikovali. A tí, ktorípočúvali, vzrušene čakali na opakovanie otvorenia. Čo urobí spevák? Tenprikráčal dopredu, oblečený v divoko prepracovanom kostýme, niekedy pošpeciálnej rampe aj doprostred hľadiska. Opakovanú časť zaspieval vovariáciách, kde sa pôvodná melódia úplne vytratila. A to robil svirtuozitou, ktorou dnes oplýva máloktorý spevák."
"Je pravda, žednes sa musí rešpektovať skladateľov text, čoho výsledom je, že vsúčasných Händlových prevedeniach sú vokálne ornamenty opatrné adiskrétne."
"A to je v úplnom protiklade k Händlovým časom. Nie somsíce na neho expert, ale vokálne ornamenty približujúce sa Händlovýmspevákom som počul iba raz."
"Predpokladám, že toto je iba začiatok."
"Predpokladášsprávne. Aj orchester improvizoval. Zabudni na prázdne akordy načembale a nenápadné bassové tóny čela, ktoré nájdeš v notovom zápise apočuješ na väčšine predstavení. Hudobníci šaleli, čelista improvizovalstupnice, arpegiá a komplexné akordy. Aj ostatní členovia orchestraimprovizovali. Notový zápis bol len sprievodca k tomu, čo sa malozahrať, podriadený radostným a neočakávaným zmenám v prevedení. KeďHändel produkoval svoje opery v Londýne, veľkou atrakciou bolo vidieťho hrať na čembale. Vôbec sa neobmedzoval k posilneniu orchestra atichému doprovodu spevákov. Improvizoval virtuózny kontrapunkt kvšetkému, čo sa dialo, a sťahoval pozornosť výhradne na seba."
"Takako Vivaldi, keď produkoval svoje opery, improvizoval na husliachšialené veci, hrajúc tak vysoko a rýchlo, ako len bolo možné," -vyťahujem tromfy z rukáva.
"A to sa nebudem zmieňovať o kostýmoch a kastrátoch spievajúcich hlavné úlohy."
"Skrátka,baroková opera tak, ako je prezentovaná dnes, je výrobok 21. storočia,ktorého časti skladáme do niečoho, čo nikdy nemalo byť."
"Zhruba to som mal na mysli," - dokončuje kamarát rozhovor a odchádza do nenávratna.
Ilustrácia: Mihcal Šplho
