Článok som pôvodne plánoval ako voľné pokračovanie Mentality sólového gitaristu, už aj preto, lebo Lemmyho spôsob hry na basgitaru k tomu nemá ďaleko.
Kultová figúrka, ktorú okamžite rozpoznáte podľa materských znamienok na tvári, bokombradov v kombinácii s fúzami a drsným hlasom – niečo ako keď sa sypú kamene z korby nákladného auta.
Lemmyho cesta k úspechu bola veľmi kľukatá a už v začiatkoch by zložila k zemi väčšinu adeptov ťukajúcich na brány do ríše hudby (áno, niektorí tomu hovoria hudba – ale to je pojem veľmi relatívny, keď som raz jednému začínajúcemu dídžejovi pustil odvážnejšie Čajkovského Trio pre fortepiano, husle a čelo v D moll, tiež mi trocha roztržitým tónom povedal, že to by hudbou nikdy nenazval).
Rok narodenia 1945 ho radí ku generácii Beatles a rock 'n' rollu. Už ako tínadžer podľahol jeho kúzlu a začal figurovať v skupinách, ktoré rýchlo vznikali a zanikali. Motivácia bola osobitá – už v škole zistil, že spolužiak, ktorý si priniesol so sebou gitaru, sa ocitol v obkľúčení spolužiačok. Aj Lemmyho mama mala jednu a tak ju začal nosiť do školy, aj keď na ňu nevedel hrať. Odvtedy bol obkolesený spolužiačkami aj on. "Vtedy stačilo mať gitaru. Viac nebolo treba..." spomína po rokoch. Ako metalový frontman v tejto tradícii úspešne pokračoval. "Neskôr vyhlásili, že som sex idol. Chápete to? Ja a sex idol..." ironicky ukazuje na svoj ksicht a smeje sa. "Ženy milujem, najradšej by som ich mal celý čas nahé v zákulisí, rád sa na ne pozerám."
S niektorými kapelami sa mu podarilo nahrať single, dokonca s Rockin' Vickers hral v r. 1965 v Juhoslávii, ako prvá britská kapela koncertujúca za železnou oponou. V záujme napredovania získal na nejaký čas prácu u Jimiho Hendrixa ako nosič aparatúry. K jeho nikdy úplne objasnenej smrti sa vyjadril pre časopis Rolling Stone: "Hendrix bol pohodový človek – do tej miery, že bol zabitý ľuďmi, ktorí sa okolo neho točili, pretože sa o neho nepostarali. Jednoducho na neho nedávali pozor." Dodnes je hrdý na to, že sa šesťdesiatych rokov zúčastnil: "Tí, ktorí ich neprežili, nevedia, o čo prišli. Mali sme svoj spôsob života, svoju víziu a bolo to vzrušujúce – nebol AIDS, ľudia toľko nezomierali na drogy a bol to naozaj čas slobody a zmeny."
Z čias Hawkwind, ešte z toho cítiť hippies
V roku 1971 sa pripojil k skupine Hawkwind. "Leto '71 bolo úžasné – nepamätám si ho, ale nikdy naň nezabudnem," spomína Lemmy. Tu nastala osudová chvíľa, ktorá urobila Lemmyho Kilmistra Lemmy Kilmistrom. Presedlal na basgitaru a vytvoril si jedinečný spôsob hry ovplyvnený štýlom doprovodného gitaristu, čo bola jeho dovtedajšia úloha. Na basgitaru hral v dvojhmatoch a akordoch a nie v jednotlivých tónoch, ako to robia ostatní rockoví basgitaristi. Jeho spôsob hry tvoril v Hawkwind základnú časť ich zvuku, spolu so spevom v mnohých piesňach, ktoré spolu nahrali.
Takto ho poznáme – zaklonená hlava a vysoko nastavený mikrofón
Z kapely ho vyhodili v roku 1975 po tom, čo bol v Kanade uväznený za prechovávanie drog, kde strávil päť dní v žalári. Rozhodol sa vytvoriť vlastnú zostavu a po niekoľkých pokusoch a kombináciach dal dohromady s gitaristom Eddie Clarkom a bubeníkom Philom Animal Taylorom formáciu, ktorá začala naberať na obrátkach a žať prvé úspechy. Motörhead sa stal značkou tvrdého drsného zvuku, a jeho charakteristický ťah tvorila práve Lemmyho basgitara.
Ace of Spades
V rokoch 1980 – 1981 dosiahli svoj vrchol, nahrali hit, ktorý sa zaradil do zoznamu klasiky – Ace of Spades, a bodovali ním v britských rebríčkoch. Úvodná časť je dodnes považovaná za jednu z najsilneších vecí heavy metalu a bude aktuálna aj keď nastane koniec sveta. #1 sa stalo kultové live album No Sleep 'til Hammersmith. Môžete si v ňom dosýta vychutnať hlboké tóny z Lemmyho strún. Niektoré veci znejú trocha nostalgicky, jednu Lemmy ohlási slovami: "This is a slow one..." aj keď sa zdá, že chlapci idú stále naplno. Najlepšie na záver: Bomber, ktorý nenchal kameň na kameni a myslíte si, že už vás nič neprekvapí, Lemmy iba sucho poznamená: "...and just in case..." a strhne sa Sodoma Gomora, máte pocit že sa reproduktory trhajú na márne kúsky. To však len Lemmy chytá tie správne akordy a odpaľuje kultovku pod názvom Motörhead. V tom čase pomaly dobiehal štyridsiatku, všetci jeho rovesníci mali svoju slávu za sebou a menili sa na rockových dinosaurov.
Motörhead – Motörhead
Od roku 1984 Lemmy veľakrát zmenil obsadenie kapely a koncertuje dodnes. Objavil sa v úlohách rôznych filmov i v reklame na čokoládu Kit Kat. V októbri 2005 pre The Independent vyjadril svoje sklamanie z toho, že ľudia už nečítajú knihy: "Je to smutné. Čítanie je jediná vec, ktorá vám umožňuje používať predstavivosť. Pri pozeraní filmov je to vízia niekoho iného, či nie?" Jeho obľúbení autori sú Michael Moorcock, Philip K. Dick, J. G. Ballard, a Len Deighton.
Lemmy dnes
Je človekom, ktorý má svoj názor na všetko, čo sa deje. Aj na ľudí bez talentu, ktorí úspešne predávajú svoju hudbu. Myslí si, že je to v poriadku, pretože každý sa snaží nejako zarobiť, každý sa snaží nejako prežiť. To, že metalová scéna nie je všeobecne akceptovaná, považuje za správne. "Ak ju prijmú, zomrie. Rodičia musia nenávidieť hudbu, ktorú počúvaš..." Na otázku, či sú potrebné zbrane na spustenie revolúcie proti vláde odpovedal: "Angličania zrazili k zemi svoju vládu niekoľkokrát úplne bez zbraní. Jediné, čo k tomu treba, je sex škandál. Potrebujete iba vtáka a ženu."
Lemmy fascinuje nespútanou energiou, ktorá z neho srší aj dnes, a to má 63 rokov. Je to hrubý, neotesaný feťák a kurevník, tridsať rokov fičí na speed a teší sa dobrému zdraviu. Dodnes som neodhalil tajomstvo, kde sa v ňom berie neutíchajúca túžba skladať piesne a koncertovať, prečo to v jeho vnútri vrie a ženie ho mlátiť do basgitary a pretĺkať sa cez prekážky, ktoré by odradili stovky iných. Kto roztáča Lemmyho dynamo?
