Veľké plátna s hrubými vrstvami farieb a oleja viac menej poznáme. Odvrátená tvár Rembrandta – ako možno nazvať lavírované kresby pierkom a bistrom – však predstavuje ríšu oveľa bohatšiu a intenzívnejšiu, predovšetkým však do veľkej miery nepoznanú.
Kresba pierkom a bistrom (v skratke tuš z pigmentu, rgb súradnice sú 61, 43, 31) bola v severských krajinách v prvom rade študijnou disciplínou, v južných krajoch praktizovaná ako kresba uhľom a striebornou tužkou. Dva odlišné prístupy, definované historickou tradíciou. Rembrandt sa ju naučil ako študent, zvládal ju majstrovským spôsobom už ako dvadsiatnik. Celý život mu poskytovala možnosť rýchlo si nahodiť okamžité nápady námetov a kompozícií, ktoré mu v hlave bez prestania žili samostatným a búrlivým životom. Zdá sa, že jeho schopnosť imaginácie reagovala na najmenšie podnety príbehov a legiend a prakticky nepoznala hranice. Nespočetné škice biblických námetov, starovekých mýtov nikdy neprepadajú do fádnosti a prázdneho opakovania. Každá nová škica prichádza s novým nápadom, novým riešením, s nesmiernou ľahkosťou pôsobí jednoducho a prirodzene.
Ďalší dôloežitý prvok je technika šerosvitu, ktorú Rembrandt naplno rozvinul vo svojich olejomaľbách. Tu, na malých formátoch papiera, niekoľkými ťahmi štetca a riedkej zmesi bistra odhaľuje samotnú podstatu tohto nesmierne úderného postupu, jeho tajomstvá i úskalia. Odhaľuje nám svoju abecedu, gramatiku, svoj jazyk.
Z početného zoznamu rôznorodých kresieb som na dnes vyselektoval tie, ktoré sú zamerané na interiér. Úspornosť v prevedení, kompozícia, postavy, priestor, všetko naznačené niekoľkýmiť ahmi, totálna jednoduchosť, niekedy až banálnosť námetov ostro kontrastujúca so súčasnými trendmi, kde jeden obraz musí sprevádzať text v rozsahu knihy, vysvetľujúci všetky asociácie, konotácie, symboliku a hlavnú myšlienku. Tu je prevedenie tak priame a námet tak prirodzene opísaný, že sa do neho našťastie už žiadna myšlienka nevmestí.
Zobrazenie interiéru poskytuje nekonečné možnosti kompozičnej pastvy pre emocionálne receptory vyznávačov špecifického druhu krásy. Neskôr sa o tieto motívy opreli mnohí umelci, vrátane Matissa a Picassa– a nechali vyznieť jeho tajomstvá v plnej paráde – až si získali status samostatného žánru, kde nebolo potrebné rušiť ich koncert nadbytočnými figúrami a dejom. Ako si môžete sami overiť, skromné Rembrandtove diela malých rozmerov majú absolútny potenciál postaviť sa jeho veľkometrážnym ťažkým plátnam ako samostatné, ucelené práce, kde je obsiahnutá skúsenosť zrelého majstra vnímajúceho podnety unikajúce väčšine jeho súčasníkov i následným generáciám. A v ničom nezaostávajú.
Starý Tóbit, ktorému slúžka umýva nohy, 1650. V skutočnosti je ťažké zistiť, o aký námet ide, prevládal aj názor, že ide o Odysea zamaskovaného na žobráka, nechávajúceho si umývať nohy svojej starej slúžke.
Modliaci sa sv. Peter pred vzkriesením Tabithy, 1655 – 60. Pre starého Rembrandta bolo charakteristické, že si vybral najpokojnejší moment z celého príbehu. Mladý Rembrandt by si vybral dramatické vyvrcholenie keď Peter povedal: Tabitha, vstaň! Tu zobrazuje Petra, ktorý poslal preč tých, ktorí ho zavolali "a kľakol si a modlil sa". Výsledkom je jedna z najdojemnejších Rembrandtových prác.
Minerva vo svojej študovni, 1652. Vytvorené pre Album Amicorum pod názvom "Pandora", ktorý patrí rodine Sixovcov. Kedysi prevládal názor, že zobrazená postava je Anna Wijmer, matka Jana Sixa, preoblečená za Minervu.
Saskia vo svojej spálni. Datované do rokov 1636 – 39, podľa všetkého vytvorené v Rembrandtovom dome na Nieuwe Doelenstraat predtým, než sa presťahoval do svojho veľkolepého domu na Jodenbreestraat v r. 1639.
Pomenovanie Jána Krstiteľa, 1655. Monumentálna kompozícia pripomína predchádzajúcu kresbu Saskie, za poznámku stojí, že v r. 1654 porodila Hendrickje dcéru Cornéliu. Efekt šerosvitu je tu jemnejší a sýtejší než u interiérových kresieb, ktoré vytvoril predtým.
Tri ženy pozerajúce sa von z otvorených dverí, 1635 – 45. Štúdia kontrastu medzi tmavými tieňmi interiéru a žiarivým svetlom vonku.
Interiér domu s točitým schodiskom. Súčasné príručky perspektívy ponúkajú komplikované návody, ako nakresliť točité schody. O to pôsobivejšie tu vyznieva ľahkosť, s akou tu Rembrandt reprodukuje komplikovaný problém.
Maliar pred stojanom, vpravo návštevník, približne 1640. O tento námet sa mimoriadne zaujímal Picasso, vytvoril stovky variácií skúmajúcich vzťah umelca maľujúceho model v ateliéri.
Konšpirácia Juliusa Civilisa. K rovnomennej monumentálnej maľbe do Novej radnice v Amsterdame sa vzťahujú štyri kresby, táto je jediná autentická. Maľbu zavesili do radnice v júli 1662. Nad dôvodom, prečo bola maľba odstránená a nikdy sa na svoje miesto nevrátila, znalci dodnes diskutujú. Po jej odstránení Rembrand rozrezal gigantické plátno (zhruba 24 metrov štvorcových) a dodnes sa zachoval iba jeden fragment.Táto vzácna kresba – zhotovená ako prípravná štúdia pre maľbu, a nie ako záznam kompozície pred rozrezaním – je preto jediným dôkazom Rembrandtovej pôvodnej predstavy o jeho najdôležitejšej historickej maľbe. Kresba je prevedená na druhej strane úmrtného oznámenia z 25.10. 1661.
Mladý Samuel nachádza v chráme spiaceho kňaza Eliho 1635 – 40. Veľa sa diskutovalo o nezvyčajnom námete kresby. Najpresvedčivejšia interpretácia je, že ide o Samuela, ktorý v noci počuje Boží hlas v chráme. Samuel mysliac, že na neho volal kňaz Eli, išiel ho pohľadať. Našiel ho však spiaceho. Jeden z ďalších názorov je, že kresba zobrazuje perzský epos z 11. stor. Shäh Nämah. Kresba v podstate korešponduje s epizódou zo života princa Däräba, a usudzuje sa, že Rembrandt poznal legendu aj jej zobrazovanie. Kresba však dokonale pasuje aj k príbehu Samuela a Eliho, a poznajúc Rembrandtove sklony sa zdá rozumnejšie predpokladať, že zobrazuje scénu zo Starého zákona než príhodu z Perzskej knihy kráľov.
Píšuci muž (Jan Six?), okolo 1655. Pohľad z okna je rovnaký, ako ďalšia Rembrandtova kresba zobrazujúca pohľad na Het Ij. Vzhľadom k tomu, že Jan Six mal nehnuteľnosť nazvanú Ijmond v Joaphannnes v Diemerdijku, zdá sa správny predpoklad, že kresba bola urobená v Sixovom dome. Sporné je však, či muž na kresbe je naozaj Jan Six.
