Veľmi dobre poznal hodnotu dobrého nápadu, ktorý ešte nie je stredobodom vedomia masovej kultúry.
Existuje príbeh o pokušeniach pustovníka Antona, prvýkrát spísaný Athanasiom z Alexandrie. Pre istý druh ľudí predstavovali jeho zážitky neodolateľnú životnú métu a výzvu, ktorá sa neodmieta. Príbeh prešiel mnohými interpretáciami a jeden z najúžasnejších zážitkov na vás čaká v diele "Pokušenie svätého Antona" od Gustava Flauberta. Táto surrealistická smršť neobišla ani mňa v mojej drevenej pustovni pred pätnástimi rokmi. V nočných hodinách som sa opájal nezvyčajným textom – dotyk Flaubertovho fenoménu spôsoboval zimomriavky na chrbte a zrod nových obzorov v útrobách môjho vznikajúceho vesmíru.
Príležitosť stvárniť Antonove podivuhodné zážitky zlákala nejedného majstra farieb a plátna. Jeden z mnohých bol aj Salvator Rosa, pôsobiaci svojimi predstavami o netvoroch útočiacich na osamelého pustovníka takmer súčasne.
Salvator Rosa, Pokušenie sv. Antonína, 1646
O tri storočia neskôr vznikol obraz s rovnakou témou, rovnakými prvkami a namaľoval ho maliar s rovnakým krstným menom. Objavuje sa vňom Rosov nápad, ktorý sa však okamžite stal tromfom v rukách majstra Dalího.
Salvador Dalí, Pokušenie sv. Antonína, 1946, detail
Až pohľad na celý obraz prezrádza silu obrazotvornosti svojrázneho španiela, produkujúcu nové a nové variácie ťažiace z nepovšimnutého detailu ležiaceho ladom tri storočia. Malá iskra, ktorá v správnej hlave dokáže spôsobiť nečakaný požiar.
