Väčšinu tvorby som zlikvidoval. Nestála za to. Dnes som sa rozhodol uverejniť jeden kus, ktorý prežil. Veď je piatok.
Mám plátno, v ktorom žijú
ideály mladosti
sladká nevedomosť.
Do okna svietil mesiac
v murovanej peci praskal oheň
a ja, v tieni 100 wattovej žiarovky
skúšal som vyčariť svet
ktorému som nerozumel
ktorý však vábil, lákal, zvádzal.
Anjeli, šamani, proroci
to všetko som nepoznal
ale tušenie svetla mi nedalo spať
a ja som spriadal nitky
hľadal v labyrinte kníh
blúdil v osudoch hľadačov
aby som našiel to tajomné, nepoznané
čo som nevedel pomenovať
a predsa som kôli tomu
oka nezažmúril...