Spomínam na hru M. Lasicu a J. Satinského Náš priateľ René. René (M. Lasica) sa vracia na rodné Slovensko a svoj príchod komentuje zhruba takto: Ej, veď sa za ten čas na Slovensku nič nezmenilo, a ešte ani dlho nezmení… Ľudia sa smiali, aj ja som sa usmieval, ale očarili ma vtedy iné pasáže.
Pár rokov neskôr v Univerzitnej knižnici študujem zväzok humoristického časopisu Roháč, ročník 1978. Ohúri ma karikatúra V. Kubala, na ktorej sú nakreslení dvaja architekti – úradníci v kancelárii. Jeden z nich si pozerá veľkú mapu Bratislavy zavesenú na stene so slovami: Pozerám, ktorú časť Bratislavy sme ešte nerozkopali…
Strih, návrat späť do hry Náš priateľ René: Ej, veď sa za ten čas na Slovensku…
Atd. atd. Vedeli tí páni, o čom píšu. Humor? Tragédia? Život? Bratislavčania vedia, kam vietor fúka…
