Celá mágia ktorú v živote robíte, musí začať v tom pravom okamihu. Platí to aj pre zverejnenie článku. S dnešnou témou som sa oneskoril viac než o pol roka. Medzičasom sa všetko zmenilo. Napriek tomu mám tušenie, že za päť mesiacov môže byť opäť aktuálna, tak ako bola aj na jar tohto roka, keď som sa ňou začal zaoberať. Ide totiž o ulice v centre Bratislavy. Pripravujeme v nich pre turistov nezvyčajné atrakcie.
Fotky najlepšie dokumentujú, čo by som rád vyrozprával. Neodpustím si však mini komentár k neporiadku v uliciach našeho mesta (v slovníku som našiel, že slovo neporiadok sa do angličtiny prekladá ako fuck up - a zistil som, že 80 percent obsahu v mojom článku možno tiež preložiť týmto všestranným slovom - niekedy žasnem, aký podivuhodný jazyk je angličtina).
Každý Bratislavčan vie, že s príchodom jari treba rozkopať, popretkávať výkopmi a zaplniť kopáčmi čo najviac ulíc v centre mesta. Ak ešte nie ste Bratislavčanom a chystáte sa v blízkej dobe ním stať, osvojte si toto základné pravidlo. Aby vás neskôr prekvapenie a nevedomosť nepriviedli do úzkych. Často rozmýšľam, či aj v iných mestách sveta je stav rorvnaký, alebo je to len náš spôsob, ako sa predvádzame pred turistami zo zahraničia.
Po dlhšom uvažovaní som vylúčil názor, že je to len problém moderného mesta vyrovnávajúceho sa s modernými požiadavkami. Naisto viem, že nie sme prvá generácia čeliaca rozkopanej Bratislave. V týždenníku Roháč (humoristický časopis vychádzajúci na Slovensku pol storočia, ktorý po rozpade komunizmu zanikol - poznámka pre mladšie ročníky) som našiel túto karikatúru od Viktora Kubala (marec 1977):
Ako vidíte, nie je to problém jedného mesta, ale jeho dlho udržiavaná tradícia.
