Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Vedľa chodníka oddychovali odstavené autá. Malá chlapček sa kotúľal za svojou matkou. Autá ho lákali, každú chvíľu sa zastavil a kukal, oči vyvaľoval. Matka v jednej chvíli stratila nervy a vykríkla: „Nie že sa toho auta dotkneš, lebo začne pískať“!
V tej chvíli chlapčekovi zažiarili oči, tvár sa rozjasnila - len si predstavte, ako by sa dalo odolať predstave pískajúceho auta? V jednom okamihu, v zlomku sekundy a bez najmenšieho zaváhania, hneď na tom mieste ako stál – natiahol obidve ruky a zaboril ich do tmavého nablýskaného bavoráka, ktorý mu bol najbližšie.
Bavorák nezapískal, chlapec sklamane odkráčal za mamou. Deň sa vliekol ďalej, o jeden zážitok viac či menej, o jednu lekciu bohatší či chudobnejší...
