S nepokojom si lámal hlavu nad malým detailom: prečo lode miznú v diaľke postupne – najprv trup, potom spodné plachty a nakoniec vrchné – keď podľa pravidiel lineárnej perspektívy a za predpokladu, že zem je rovná doska, by sa mala s narastajúcou vzdialenosťou loď zmenšovať rovnomerne až na malú bodku. Po dlhoročnom pozorovaní nakoniec usúdil, že príčinou bude fakt, že zem nie je rovná, ale zakrivená – a teda guľatá.
Tento názor ale dlhé roky mienkotvorné autority hodnotili ako zrakovú chybu. Inými slovami: staraj sa o zdravie svojich očí a neunavuj ich častým hľadením do prázdna. Nadčasová rada, ktorú v histórii ocenil a podľa ktorej sa správal nejeden zvedavec.
Napriek tomu pribúdali tuláci po hviezdach hľadajúci svoje miesto v priestore. Ich objavy boli zaujímavé, ešte dlho však spôsobovali komplikácie istého druhu uzavretému kruhu vládnucej garnitúry. Jedni dlhé storočia opäť a opäť objavovali a druhí zas popierali jednoduchý fakt – zem je guľatá. Vedecká kariéra v kocke na takmer dve tisícročia.
Iný príbeh. Pytagora, ktorý vyhlasoval, že číslo predstavuje všetko, do nepríčetnosti vytáčala neschopnosť vyjadriť číslom dĺžku uhlopriečky štvorca, ktorého veľkosť strán je 1 – čo je √2. Poznal iba celé čísla a zlomky, a dilemu vyriešil tak, že hodnotu začal nazývať alogon, čo sa dnes prekladá ako iracionálne, jeho ďalší význam však bol aj „nevysloviteľné“. V súlade so svojou filozofiou diskrétnosti svojim stúpencom o tomto zahanbujúcom paradoxe pod hrozbou smrti zakázal hovoriť.
Ďalej Eukleidos a trinásť pergamenových zvitkov s názvom Základy. Vo svojom živote pozbieral súbor definícií, axióm a postulátov – v podstate všetky geometrické poznatky tej doby. Iritoval ho iba piaty postulát o rovnobežkách, ktorému sa snažil všemožne vyhýbať a nepoužíval ho. Nevedel ho dokázať ako vetu. Zhrýzali ho pochybnosti, či externým bodom ležiacim mimo priamky predsa len nie je možné viesť viac ako jednu rovnobežnú priamku, a horšie, čo ak tým bodom nie je možné viesť priamku ani jednu? Čo ak rovnobežné priamky neexistujú? Čo ak postulát o rovnobežkách (a jeho geometrický model priestoru) nepopisuje náš svet?
Ponaučenie:
Sú šťastlivci, ktorí si všimnú, že loď mizne za horizontom postupne, aj keď by nemala. Potom aj zistia, prečo.
Tí menej nadaní si iba všimnú, že loď mizne za horizontom postupne, aj keď by nemala. Nezistia už ale, prečo sa to deje, a poriadne ich to v živote deprimuje.
Ďalší si tiež všimnú, že loď mizne za horizontom postupne, aj keď by nemala, je im to ale jedno a kašľú na to.
Nasleduje úroveň, na ktorej si ľudia nevšimnú, že loď mizne za horizontom postupne, aj keď by nemala, a poriadne ich to v živote trápi.
Najväčší úbožiaci sú ale tí, ktorí si nikdy nevšimnú, že loď mizne za horizontom postupne, aj keď by nemala. Sú šťastní, nič ich netrápi, sú na to primerane hrdí a dávajú to primerane a nahlas najavo.
