S rovnakým úsilím sa snažím odolať tvorivým počinom. Nebolo už toho dosť? Nepremárnil som už more času v úprimnom – aj keď zúrivom – úsilí stvoriť nové dielo? Už som to pozoroval veľakrát. Príde nenápadný impulz (hudba, obraz, písané slovo). Vyvolá mierne emocionálne vlnobitie. Neuspokojím sa s konzumáciou. Neodvratne musím schmatnúť do ruky nástroje a nasleduje búrka, prietrž energie, med tečie hrudníkom, bohovia sa rodia, škoda reči. Všetko je márnosť, vyslovil kedysi dávno neznámy človek, a jeho slová sa zachovali.
Mám už svoje skúsenosti a snažím sa odolať, koľko vládzem, vyhýbam sa náradiu výtvarníka, čomukoľvek, čo by ma mohlo obrať o čas. Žijem predsa v rozpuku konzumnej civilizácie, bude sa na ňu dlho spomínať, v dejepise sa bude vyučovať. To si nemôžem nechať ujsť, mediálny paškvil a hudobníkov Cmoríkov a Vyvolených a Superstars a Žitných a Ďurianovú a všetko prešpikované gýčom a priemernosťou. Chcem byť pri tom a užiť si to. Čo poviem svojim vnúčatám, keď sa ma raz budú vypytovať, aké to bolo? Budem sa vyhovárať s rumencom na lícach, že neviem, že som mal plno roboty s tvorivým životom, že som sa snažil ísť do hĺbky, nebyť priemerný? Majú sa za mňa hanbiť pred kamarátmi? Majú si v kolektíve vymýšľať priehľadné klamstvá o svojom predkovi, ktorý nedokázal vzdorovať hĺbke, významu, zmyslu a vysokému umeniu, takto im poserúc verejnú mienku a dobrú povesť v kolektíve?
Nie, vážení priatelia, toho bohdá nebude! Už balím Gombricha, Eca, Johnsona, Borgesa, Dostojevského a všetok ten papierový sajrajt do zberu. Ani peniaz za to nezoberiem. Čo som sprostý? A kúpim si televízor. Ako som mohol bez neho žiť pätnásť rokov? Veď to sa musí nejako prejaviť na mentálnom zdraví, asi by som sa mal dať aj preventívne vyšetriť na psychiatrii. Aby som nejako neohrozoval svoje okolie. A začnem si kupovať Nový čas a Plus 7 dní. Budem to zväzovať po ročníkoch a raz to pri večernom rozprávaní odovzdám svojim potomkom. No nečakajú ma krásne zajtrajšky?
A na záver, o čom som to pôvodne chcel písať? Aha, mentalita sólového gitaristu. Krásna téma. Už roky snívam, ako o tom napíšem dlhý a trefný text, ktorý tne priamo do živého, ktorý odhaľuje magické tajomstvo rockovej hudby. Ale nedá sa vždy svietiť, z pamäte mi vypadol úderný úvod i energické rozuzlenie. Mal som to dobre vymyslené, škoda. Nabudúce sa už nenechám odviesť z určeného smeru, sľubujem...
Autor kresieb: Michal Šplho
