Najlepšieautom. Je jedno, či prší, sneží alebo je pekne. Jednoducho bežte na nákup.A vlastne ani nemusíte nič kúpiť. Stačí sa pekne poprechádzať, popozeraťsa, vyskúšať si pár vecí, otráviť predavačky a môžete ísť domov. Ale istoste hladní, tak si zájdite do niektorého „vyžieraku“, ktorý sa nachádza taktiežv tomto supermarkete. A potom môžeteísť pokojne domov a mať dobrý pocit, že ste strávili pekný deňs rodinou. Ak sa vám zdá, že trochu preháňam tak dovoľte, aby som váspriviedla do reality. Ja viem, že nakupovanie je súčasťou dnešného životnéhoštýlu, že občas je potrebné si kúpiť niečo len pre seba, utratiť pár ťažkozarobených peňazí na nejakú nedôležitú vec alebo naplniť si chladničkunezdravými vecami. To chápem... ale čo ma fakt irituje, sú tí ľudia, ktorípokladajú chodenie po obchodoch (schválne som nepoužila výraz: nakupovanie) zadobre využitý voľný čas.
Ďalšímtypom ľudí, ktorí do nášho obchodu prídu, sú tzv.: „ľudia svine“. Myslia sio sebe, že keď majú prachy, tak sa môžu ku všetkému živému chovať akok odpadu. Niekedy tie prachy ani nemajú a správajú sa tak. Predavačkysú pre nich jedna z najnižších foriem života. A aj tak nakoniec skoronič nekúpia, lebo „všetko je tu strašne škaredé“... vrchol je, keď im prídeneuveriteľne vtipné, že majú tú obrovskú moc poslať predavačku desaťkrát doskladu pre tenisky. Vždy ma dokáže prekvapiť, s akým neskrývaným potešenímsa smejú.
Bohatíľudia ako takí sú my ukradnutí, ale keď sa niekto správa ako kretén, tak to jedosť. A keď ten kretén nevie, aké má číslo topánok a má dojem, žetaká predavačka by to mala bezpodmienečne odhadnúť, tak vtedy sa začínam pýtať,odkiaľ sa tí ľudia berú.
A keďešte dokážu povedať vetu typu: „... veď aj tie figuríny sú oblečené lepšie akotie predavačky...“ ... tak vtedy sa musím dosť ovládať, aby dotyčný nedostalvešiakom do xichtu. Alebo by som ho zdrapla za tričko, zaviedla ho do skladu,kde máme od podlahy až k stropu poukladané krabice s teniskamia naziapala naňho, že ak si teda vážne chce tie tenisky vyskúšať len-takzo srandy, ako povedal, tak nech si pre ne aj ide.
Ale aby somnašim zákazníkom iba nekrivdila, musím povedať, že niekedy sú dosť zábavní.Nikdy nezabudnem na chlapíka s veľkým klobúkom oblečeného ako „lovecsobov“, ďalej na cigánku, ktorá peniaze, účtenku aj mobil nosilav podprsenke. Alebo ženská, ktorá na sebe nemala oblečenú jedinú vec,ktorá by nebola ružová. Chlapík, čo zobral zo stojana kraťasy, prišiel za mnoua spýtal sa: „A toto... toto čo je?“.
Jeden pánnedokázal pochopiť, že to druhé tričko, ktoré si vybral, má zadarmo (kvôli akcii,ktorá práve prebiehala). Keď to ani tretíkrát, čo sme mu to vysvetlovali,nepochopil, jeho manželka si ho s hanbou zobrala stranou a so slzamiv očiach mu to vysvetlila ešte raz...
Stačí sapozrieť na chodbu a pozorovať tých ľudí, ktorí sa premávajú pred našímobchodom. Niekedy by som to nazvala hotovým panoptikom. Ked vidíme niečoobzvlášť zaujímavé, vyjdeme pred obchod a nenápadne dotyčného „kráľaidiotov“ alebo „škatulu dňa“ sledujeme. Ak ste sanáhodou medzi opísanými osobami našli, gratulujem! Ste bežný Slovák.
