Dosť často sa totiž stáva, že deti, ktoré rodičia kladú na piedestál, nedokážu neskôr odhadnúť svoje schopnosti, pretože boli zvyknuté na to, že sú pochválené a ľudia ich vždy obdivujú aj pri malej snahe niečo urobiť. Na druhej strane sú aj deti, ktoré nech by urobili čokoľvek, uznania od svojich najbližších sa nedočkajú. Kde však nájsť tú správnu mieru pochvaly, uznania či ocenenia? Dieťa totiž musí vedieť, ak je v niečom dobré alebo ak sa mu niečo podarí. Skúste napríklad vymeniť zaužívané slovíčka pochvaly za popis toho čo vidíte, toho čo vás potešilo. Keď vám dieťa nakreslí napríklad kostrbatý domček, ktorý sa vám páči, nepovedzte len, že je to krásny domček, ale skúste vyjadriť dieťaťu čo konkrétne sa vám na tom domčeku páči. Že sa vám páči, aký pekný rovný komín domček má, alebo, že záclony v okne vaša ratolesť krásne vyzdobila. Dieťa sa poteší tomu, že ste ocenili jeho snahu. Stáva sa však aj to, že rodičia sa snažia vykresať zo svojho dieťaťa dokonalú bytosť a pri kresbe domčeka sa zamerajú práve na to, že je krivý, či nemá ideálne tvary a práve týmto spôsobom sa snažia dieťa hnať dopredu, za lepším výkonom. Pre dieťa to však motivácia nie je. Práve naopak.
Najlepšie je pokúsiť sa byť ako rodič viac pozorovateľom ako hodnotiteľom svojich detí. Nie je dobré ak sú deti závislé od toho, či ich za nejakú činnosť pochválime alebo naopak. Na to, aby z nich vyrástli zdravé a sebavedomé bytosti, potrebujú mať svoj vlastný úsudok, vlastnú motiváciu a vlastnú chuť robiť veci lepšie a nie byť závislí od hodnotenia okolia. To, že budeme pri nich, budeme ich počúvať a rešpektovať je práve to, čo dieťa potrebuje. Pochvala, ktorá deti nehodnotí je tá správna cesta ako im dať najavo, že si ich všímame a to, čo robia má pre nás význam.
V našom nízkoprahovom dennom centre sme tu pre Vás, ak potrebujete pomoc pri riešení rodinných problémov, školských problémov a pomoc pri riešení ťažkej sociálnej situácie obráťte sa na nás.
Bc. Renáta Botková
