Partnerská hádka by však mala zostať len medzi partnermi, dieťa by do nej nemalo byť zaťahované. Často krát sú deti svedkami takejto nezhody, no podstatné je uvedomiť si, že dieťa sa učí pozorovaním. Keď vidí agresívnu komunikáciu svojich rodičov je isté, že to zanechá stopy nielen v jeho dušičke, ale aj v správaní. Tak isto nie je dobré, ak si zo svojho dieťaťa robíte v takejto situácii poslíčka, ako napríklad: „odkáž svojej mamičke" alebo „povedz prosím ťa ocinovi, že..." Dieťa je týmto nútené rozhodnúť, kto je zlý a kto dobrý. Môže mu to dokonca spôsobiť aj dlhodobý stres, tiky na tvári a podobne, najmä ak je dieťa svedkom toho, ako jeho najbližší po sebe kričia. Dieťa vtedy prežíva neistotu a strach. Stáva sa aj to, že sa deti utiahnu do seba a veľmi citlivo potom reagujú aj na malé zvýšenie hlasu. Uvedomme si, že to čo dieťa vidí u svojich rodičov, považuje za normu, čo sa môže neskôr prejaviť aj v jeho živote. Ak sa však budeme snažiť aj pri hádke myslieť konštruktívne, dieťa sa môže naučiť, že hádka môže viesť k dohode. Pri takomto otvorenom konflikte sa učí, že život nie je vždy harmonický, že občas sa objavujú aj problémy, ktoré treba riešiť. Veď v hádke ide predsa hlavne o to, aby sme k nejakému riešeniu dospeli a preto je dôležité, čo deťom ich rodičia predostierajú. Hnev je normálnou súčasťou emocionálneho života každého z nás. Zlý býva len spôsob, akým svoj hnev dáme najavo a ako bežné hádky a spory v rodine riešime.
V našom nízkoprahovom dennom centre sme tu pre Vás, ak potrebujete pomoc pri riešení rodinných problémov, problémov v škole a pomoc pri riešení ťažkej sociálnej situácie obráťte sa na nás.
Bc. Renáta Botková/Spokojnosť n.o.
