Potreba víťaziť, dokazovať si, že sme lepší ako ostaní, súvisí s úrovňou našich ašpirácií, čo znamená, že človek sa snaží víťaziť prakticky vo všetkých oblastiach, ktoré mu umožňujú porovnanie s ostatnými. Na druhej strane môžu človeku akoby ašpirácie chýbať, čo môže ústiť do obrany pred neúspechom, ktorý nie je človek ochotný v žiadnom prípade si pripustiť. Ak vás prípadná porážka stimuluje k ešte väčšiemu úsiliu, potom môžeme túto vlastnosť u vás považovať za pozitívnu. Ak vás však prípadná porážka na dlhší čas vie akoby paralyzovať, potom ide o charakteristiku, ktorá vám zrejme výrazne môže komplikovať život. Schopnosť prehrávať je pre človeka rovnako dôležitá ako vyhrávať a spája sa už s detskými skúsenosťami. Odporučila by som vám nenechávať vášho syna víťaziť za každých okolností. Mali by ste mať na neho primerané nároky, ideálne len o málo vyššie než je jeho štandard. Ide o to, aby dokázal vynaložiť aspoň nejaké úsilie vedúce k zlepšeniu a aby však zároveň mal šancu uspieť a vyhovieť vašim nárokom. Ak totiž vynaloží primerané úsilie, aj počet jeho úspešných pokusov bude rásť. Naučiť sa prijímať porážku v dospelosti je o mnoho ťažšie i zložitejšie, ale určite nie nemožné. Skúste sa preto aj vy naučiť radovať sa rovnako aj z úspechov druhých. Ich rešpekt a sympatie si získate ľahšie, ako keď sa budete snažiť nad nimi vždy a za každých okolností zvíťaziť. Často práve víťazi bývajú osamelí. Nie je totiž ľahké nájsť si blízky vzťah k niekomu, kto ciele kráča od jedného víťazstva k druhému. To vám potvrdí každý kto sa dostal na vrchol.
Mgr. Renáta Botková/ psychologička
