Odpustenie je spôsob ako môžeme zabrániť, aby nám minulosť diktovala, ako má vyzerať naša budúcnosť. Musíme si uvedomiť, že to, že niekomu odpustíme nie je prejavom našej slabosti. Dôležité je, že tým, že si nedovolíme odpustiť, vlastne netrestáme „vinníka“, ale predovšetkým samých seba a to si väčšinou neuvedomujeme. Majte na pamäti, že odpustenie prináša človeku úľavu. Dôležitým krokom je aj to, aby sme to, čo by sme odpustiť chceli, dokázali zasadiť do širšieho kontextu. Často totiž až v ňom môžeme porozumieť skrytým motívom pre nás zraňujúceho konania druhých. Je dobré ujasniť si, do akej miery vám dotyčný človek skutočne ublížil. Zvážiť napríklad či náhodou dotyčný len netrafil do vášho citlivého miesta, o ktorom, ale on nemá žiadne potuchy. Často sa stretávame aj s tým, že odpustenie sebe samému môže byť aj cestou k tomu, aby sme vedeli odpustiť i druhým. Nie ste na seba veľmi prísna? Skúste možno porozmýšľať ako to máte s vlastnou citlivosťou na osobné zranenia či kritiku. Na našu schopnosť odpúšťania má totiž vplyv viacero faktorov. Výchova, vlastné sebaponímanie, skúsenosti akými sme si prešli, ale aj fáza života, v ktorej sa práve nachádzame. Dôležité však je, aby ste krivdy nenosili v sebe. Mnohí odborníci odporúčajú dať týmto krivdám písomnú či grafickú podobu a následne možnosť urobiť aj akýsi rituál „pochovania ich“, roztrhať ich a podobne. Môže pomôcť aj samotná konfrontácia s „vinníkom“, kde sa môžme jednoducho porozprávať a vysvetliť si dané veci a udalosti. Nespracované krivdy totiž samé od seba nezmiznú. Ich potláčanie môže viesť aj k psychickým či psychosomatickým ťažkostiam, kde je už nevyhnutná aj pomoc odborníka.
Mgr. Renáta Botková/ psychologička
