Dobrý deň. Keď sa dvaja ľudia na začiatku svojho vzťahu zbližujú, často prípadné negatívne vlastnosti svojho partnera buď nevnímajú alebo sami seba presvedčia, že je to len banalita, ktorú ich láska prekoná. Po nejakom čase sme však so správaním svojho partnera konfrontovaní a zisťujeme, že nám nie je až také prijémné ako kedysi. To, že sa naše názory nezhodujú však neznamená, že jeden z nás má automaticky pravdu. Chyba nemusí byť ani v jednom z vás. V psychoterapii sa často pracuje tak, že problém, ktorý nás v našom vzťahu trápi si predstavíme sám o sebe, mimo páru, čo nám umožní získať naň náhľad. Pre vzťah je totiž oveľa produktívnejšie ak problém vnímame ako niečo, čo je mimo vás dvoch, čo ohrozuje váš vzťah a čo sa spoločnými silami snažíte prekonať. Rozhodnutie odísť automaticky zo vzťahu nie je riešenie. Nie je dobré, aby ste tento problém riešili striktne štýlom budeš fajčiť- rozídeme sa, nebudeš fajčiť- ostaneme spolu. Podobných rozdielov vo vašom vzťahu môže pribudnúdnúť a ak by každý z nich mal ohrozovať celú existenciu vášho vzťahu, bude v budúcnosti veľmi nestabilný. Poradila by som vám skôr vydať sa cestou kompromisov a stretnúť sa niekde na polceste. Skúste pouvažovať o tom, či by ste aj vy mohli zmeniť na tento problém svoj pohľad. V ktorých situáciách ste ochotná pripustiť, aby si váš partner zapálil bez toho aby mi to vadilo? A tiež naopak, aký ústupok by mohol urobiť váš partner?
Mgr. Renata Botková / psychológ
