Novému času sa pred dvoma týždňami podaril zaujímavý počin – predbehol všetky ostatné médiá vo verejnomspochybnení relevantnosti Klubu 500. Noviny a televízie monitorovanéSPW doteraz nenapadlo zröntgenovať si túto organizáciu a väčšina z nichpomerne husto zverejňuje stanoviská klubu ako organizácie zastrešujúcejfirmy s viac ako 500 zamestnancami.
Od roku 2005 je Klub 500 po Republikovej únii zamestnávateľov médiami najviac citovanou organizáciou, ktorá sa zaraďuje do skupiny zamestnávateľských alebo podnikateľských inštitúcií. V novinách je častejšie ako Podnikateľská aliancia Slovenska (pri ktorej zrode stálo INEKO, ktorého projektom je aj SPW - gš), Slovenská obchodná a priemyselná komora či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Nie, že by stanoviská AZZZ alebo SOPK boli rozumnejšie alebo lepšie vystihovali potreby firiem, ale v ich prípade je aspoň jasné, koho reprezentujú.
To o Klube 500 neplatí. Jeho webová stránka sa donedávna ani nesnažila predstierať snahu o transparentné informovanie o svojom pozadí. Podľa predchádzajúcej verzie webu mal Klub 500 v roku 2003 93 členov s dohromady viac ako 100 tisíc zamestnancami. Link s členskou základňou bol nefunkčný.
Zhruba pred dvomi týždňami, teda po tom, ako som klubu posielal otázky o členskej základni a po tom, ako v Novom čase vyšiel kritický článok , klub zmenil informovanie o sebe:
Členmi Klubu 500 sú fyzické osoby a to majitelia a spolumajitelia spoločností, ktoré zamestnávajú 500 a viac zamestnancov. Klub 500 má trinásť členov, ktorí figurujú približne v štyridsiatich spoločnostiach v rôznych odvetviach hospodárstva hlavne v priemysle.
(Neviem,koľko je na Slovensku zamestnávateľov s 500 a viac zamestnancami, ale podľa poslednéhoTREND TOP 200 zamestnáva stý najväčší zamestnávateľ 659 ľudí).
Kto sú títo členovia stránka Klubu 500 neprezradí, s odôvodnením, že
Klub 500nevznikol na základe ambícii členov o osobnú prezentáciu a medializáciu, ale zdôvodu nefunkčnosti zamestnávateľských združení v oblasti zlepšovaniapodnikateľského prostredia, eliminácie prijímanej legislatívy s negatívnymidopadmi na spoločnosť.
Marek Lukáčik z Klubu 500 mi k tomu ešte napísal, že „v tomto duchu, si členovia Klubu 500 neželajú medializáciu a teda zverejnenie svojich mien, čo my, ako výkonný aparát akceptujeme.“ Je vnútornou záležitosťou organizácie, či bude utajovať svojich členov, ale majú takúto komunikačnú politiku akceptovať médiá? Vďaka nim sa stal Klub 500 relevantnou organizáciou.
Pred voľbami sa v Site TV Markízy na nich mohol odvolať v tom čase ešte iba najpopulárnejší politik Robert Fico, keď hovoril o neprivatizácii: „Aké je stanovisko Klubu 500? To znamená najväčších zamestnávateľov na Slovensku? Klub 500, to je klub ktorý združuje zamestnávateľov najväčších na Slovensku, teda nad 500 zamestnancov, niekoľko krát dal vyhlásenie, že je úplný nezmysel privatizovať elektrárne alebo nákladnú železničnú dopravu.“
Keď sa stal Robert Fico premiérom, Klub 500 sa zapojil do reálnej politiky. Jeho zástupca sa stane reprezentantom slovenských zamestnávateľských organizácií v Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorý je poradným orgánom Európskej komisie. Nominovala ho tam nová vláda, hoci Slovensko už svojich reprezentantov malo – navrhla ich predchádzajúca vláda a schválil samotný výbor.
Táto udalosť prinútila „konkurenčné“ organizácie, aby sa proti klubu ozvali. Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, ktorej nominanta vláda stiahla, kritizoval v TRENDE práve relevanciu Klubu 500: „Únia reprezentuje 1 400 členov, pozrite sa na Klub 500. Ten zastupuje jeden podnik, Železiarne Podbrezová“. Spoluvlastník a generálny riaditeľ železiarníVladimír Soták je predsedom Klubu 500.
Aj keby sa Martin Hošťák mýlil a Klub 500 mal ešte nejakých ďalších členov, stále je dôkazom toho, ako ľahko sa dá v slovenských médiách preraziť. Stačí mať honosný názov a bombardovať novinárov stanoviskami.
Systém práce médií je na to ako stvorený. Ak napríklad vláda odsúhlasí privatizáciu Slovenských elektrární a vedúci od redaktora čaká článok s viacerými pohľadmi na vec, aktívny Klub 500 splní predstavu pečeného holuba. Redaktorovi do mailovej schránky sama od seba príde do dvoch hodín reakcia Klubu 500, takže mu padá námaha so zháňaním (opozičných) hlasov. Spokojný je redaktor aj vedúci. A najmä Klub 500.
