Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 skončili Slováci s dlhom necelých sto miliárd korún. Za trinásť rokov dlh stúpol päťnásobne. Česi na porovnanie dlhovali v roku 1993 takmer 160 miliárd českých korún. V závere minulého roka to bolo už viac ako 800 miliárd.
Keďže za miliardu v roku 1993 štát mohol nakúpiť zhruba 2,5krát viac v tovaroch a službách ako štát nakúpi za miliardu korún dnes, porovnanie autorky skresľuje skutočný nárast dlhu – ten je teda tak dvojnásobný. Navyše ak by sme skúmali schopnosť štátu dlh splatiť (zhruba meraný nie pomerom k rozpočtu, ale k HDP kvôli voľne prístupným údajom), nárast je ešte miernejší - z necelých 30 na 40% HDP (dáta sa podľa rôznych metodík mierne líšia, viď napr. ING Bank). Inou štatistikou, pomer dlhu k HDP je v roku 98 a 2006 zhruba rovnaký, no nominálne je podľa grafu Pravdy takmer trojnásobný.
Článok má aj veľmi zlý titulok „ Za trinásť rokov si štát požičal 400 miliárd “ (v tlačenej verzii „Śtát si požičal 400 miliárd“). Ako píše autorka, je to iné číslo aj iná podstata čísla:
Ku koncu minulého roka sa tak štátny dlh vyšplhal k úrovni 484 miliárd korún.
Teda nie 400 z titulku. A je to aktuálny stav zadĺženia, nie koľko si štát požičal za 13 rokov, napožičal si predsa ďaleko viac, ale kopu toho už posplácal, a požičal si zas a zas.
Aký trest za týranie zvierat?: Marek Poracký ma upozornil na problematické oznamovanie výsky trestov, ktoré hrozia páchateľom. V prípade týrania mačky v pondelok Maroš Michal Hečko z Markízy oznámil
Videozáznam má už momentálne v rukách polícia a celý prípad prešetruje. Páchateľom teraz hrozí až trojročné väzenie.
Pričom páchatelia boli označený za mladíkov. Poracký mi napísal:
"podla trestneho zakona je za trestny cin tyrania zvierat obzvlast zavaznym sposobom trestna sadzba pol roka az 3 roky, len pri mladistvych (hecko povedal, ze mladici, tak predpokladam, ze su to mladistvi a nemaju 18 rokov) si treba uvedomit, ze pri ich trestani su niektore odchylky ako pri trestani mladistvych. Totizto trestne sadzby trestu odnatia slobody sa u mladistvych znizuju na polovicu - § 117 ods. 1 veta pred bodkociarkou; pokial tomu spravne chapem, tak ti mladistvi by (ak dostanu trest odnatia slobody) by mohli dost od 3 mesiacov do 1,5 roka; mladistvym sa spravidla uklada trest odnatia slobody s podmienecnym odkladom jeho vykonu (Pavel Balaz; Trestne pravo hmotne; Trnavska univerzita)"
Včera už reportér Markízy Jedinák zahlásil :
Chlapcom hrozí až trojročné väzenie v prípade maloletého trinásťročného Matúša bude trestné stíhanie zastavené.
Teda jeden je celkom mimo, ale pre dvoch páchateľov stále odzneli tri roky. Taký reportér ČTK bol poctivejší ako reportéri Markízy:
...vo veci pre trestný čin týrania zvierat," povedal Markíze Daniel Džobanik z prešovskej krajskej polície. Za týranie zvierat hrozia tri roky väzenia, pri páchateľoch mladších ako 18 rokov však býva trest kratší.
Aký je dopad listerie na predaj syrov?: Jozef Sedlák z Pravdy včera napísal článok na výbornú tému – aký dopad na mliekarenský priemysel má taký mediálne vysoko sledovaný prípad ako bol nález istého syra s listeriou v obchode. Bol by to inak veľmi pekný článok z prvej strany denníka, keby...
Tri týždne po zverejnení informácií o výskyte baktérií listerie v českom syre Niva prudko klesol predaj zrejúcich syrov. Spotrebitelia obmedzili nákupy syrov nielen od juhočeskej Madety, ktorej našli listeriu, ale aj od slovenských výrobcov syrov. Obchod na spotrebiteľskú paniku reagoval znížením objednávok. Škody syrárov idú do desiatok miliónov korún.
Levické mliekarne, jediný slovenský výrobca plesnivého syra s ušľachtilou modrou plesňou Niva, znížili za prvé dva mesiace predaj na domácom trhu o 40 percent. Ešte viac - až o 60 percent klesol vývoz levickej Nivy do Česka, ktoré sa nevie prebrať z hystérie vyvolanej správami o smrti ľudí spôsobenej listeriou. Škody v dôsledku predaja vyčíslila predsedníčka predstavenstva Levických mliekarní Valéria Gőczeová na 21 mil. Sk.
... V Levických mliekarňach hovoria, že žnú trpké plody z neobjektívneho informovania o listerii v médiách. „V niektorých záberoch, ktoré mali ilustrovať Nivu s listeriami, sa objavil neprávom náš výrobok," uviedla šéfka predstavenstva Valéria Gőczeová. Mliekarne to označili za „mediálny prešľap".
Takže Niva Pilos, ktorú slovenský Úrad verejného zdravotníctva označil za rizikovú sa stala slovenskou mediálnou hviezdou od 8.2. Ale Sedlák píše o škodách výrobcov za január a február...vrátane tých 21 miliónov. Samozrejme istý efekt mohol prísť aj na náš trh od januára, keďže problém v Česku prepukol koncom minulého roka. Ale to nebola žiadna Niva, a medializácia u nás bola minimálna. Keď ide pani Valéria kritizovať médiá o Nive, nech nám teda pekne poskytne čísla za tri februárové týždne, nie dva mesiace. A Jozef Sedlák na to mal dohliadnuť.
Oprava: Martina Žďárská ma upozornila na môj posun v argumentácií v minulotýždňovom článku o tom, či je po Vianociach najviac opustených psov (domácich zvierat).
otázka znela: Hovorí sa, že najviac vyhodených psíkov býva po Vianociach. Pani aktivistka teda neoznačila za fámu tvrdenie, že po Vianociach ľudia vyhadzujú psíkov, ale spochybnila fakt, že vtedy ich je najviac.
Odpoveď aktivistky presne znela:
Sme tu už tretie Vianoce a nikdy psíkov po Vianociach nepribudlo. To je fáma, ktorá sa v spoločnosti chytila.
Ja som v článku pátral po prípadoch, keď v útulkoch po Vianociach počet zvierat rastie, ale nie, či sú stavy aj najvyššie v roku. Ak teda aktivistka v skutočnosti reagovala na „fámu“ o maxime, nie len náraste počtov po Vianociach, tak som nebol dosť dôsledný a urobil som chybu. Sorry.
Svoja logika dňa: Ján ZŽgravčák z TA3 na konci reportáže o diskusii o zvýšení max. rýchlosti na diaľniciach zahlásil:
Znižovanie maximálne povolenej rýchlosti v obci a naopak jej zvyšovanie na diaľnici má svoju logiku. Oproti obciam sa totiž na diaľniciach stáva oveľa menej dopravných nehôd.
Ale len z toho, že sa v A stáva menej nehôd ako v B predsa nemôže vyplývať, že zníženie maximálnej rýchlosti v A a jej zvýšenie v B povedie k plynulejšej prevádzke a nezvýšeniu počtu nehôd. Hľadá sa predsa OPTIMUM pre minimalizáciu nehôd a maximalizáciu rýchlosti prepravy v A a v B. My teraz hľadáme optimum pre diaľnice a musíme preskúmať, kde leží oproti súčasnej 130ke. Že na diaľniciach je menej nehôd ako v obciach nijako logicky nevedie k úsudku, že maximálnu rýchlosť na diaľniciach sa oplatí zvýšiť. A to už nehovoriac, že ciest a premávky v obciach je ďaleko viac ako pri diaľniciach, čiže viac nehôd by sme aj čakali bez ohľadu na maximálnu rýchlosť.
