Pravda s použitím Reuters napríklad informovala :
Planéta Zem patrí hŕstke vyvolených. Až 40 percent majetku v súkromných rukách vlastní len jedno percento dospelých ľudí. Polovica obyvateľov sveta má pritom k dispozícii len jedno percento bohatstva. Obrovskú nerovnosť medzi bohatými a chudobnými ukázala štúdia Univerzity Spojených národov.
... „Situácia vo svete sa dá ilustrovať na príklade, keď si zoberieme desaťčlennú skupinu, v ktorej má jeden človek 99 dolárov a ostatní deviati sa delia o dolár," vyhlásil Anthony Shorrocks, riaditeľ Svetového inštitútu pre výskum ekonomického rozvoja.
V prvom rade štúdia neskúmala, komu patrí naša planéta. Ako uvádza Pravda hneď v druhej vete, ide o súkromné bohatstvo. Ako ma upozornil Jakub Šturc, samotná štúdia vychádzala najmä z prieskumov vlastníctva domácností k roku 2000. Teda vlastníctvo štátov ale ani súkromných nadácii by sa v štatistikách neobjavilo. V chudobnejších krajinách je vlastníctvo štátu a jeho firiem rozsiahlejšie, stačí si spomenúť na energetiku.
Nie som si istý, či "hŕstka vyvolených" je celkom priliehavý popis tej, ako nižšie v článku Pravda informuje, 37-miliónovej skupiny ľudí.
Zvláštny je ten citát od Shorrocksa (ktorý má aj SME). Ak má jeden z 10ich sumu 99 dolárov zo 100, preložené do percent to znamená, že 10% populácie má 99% bohatstva, a 90% zvyšnej populácie zase jedno percento bohatstva. Lenže oficiálne čísla štúdie, ktorú citujú aj Pravda i SME, predsa hovoria niečo iné. Že 10% populácie vlastní 85% bohatstva, nie 99%, a že 1% bohatstva má k dispozícii najchudobnejších 50% - teda nie 90%. Ten príklad nerovnosť zveličuje.
Pravda tiež uvádza, že v Afrike žije 14% percent svetovej populácie, no vlastnia spolu 1% svetového súkromného bohatstva. Aj táto informácia zveličuje nerovnosť. Štúdia totiž porovnáva bohatstvo len dospelých, nie celých populácií. V rozvojom svete je viac nedospelých ako v tých bohatých. Starší majú prirodzene viac bohatstva ako mladší. Podľa tabuliek štúdie je napríklad podiel dospelých na populácii v najbohatších krajinách zhruba 75%, kým v najchudobnejších štátoch, vrátane afrických, je to okolo 50%. Teda ak, tak treba porovnávať len podiel afrických dospelých na celosvetových dospelých a ten porovnať s podielom na svetovom bohatstve.
PS Ak chcete hrubo porovnať v globále výšku svojho príjmu (teda nie bohatstva) oproti celému svetu, skúste túto stránku (tip eTrendu). S priemerným slovenským príjmom mi vyšlo, že menej zarába zhruba 86% ľudí sveta. Ide o prepočet bez parity kúpnej sily.
Zase tie kontroly flákajú: Kolega Dušan Zachar ma upozornil na záver článku Kvety Fajčíkovej zo SME o návštevách Slovákov na poľské trhy:
Slováci uprednostňujú zóny s oblečením, potravinárskym tovarom a nábytkom. V prívesných vozíkoch si odvážajú sedacie súpravy v cenách od osemtisíc korún či plastové okná za veľmi výhodné ceny.
Cez hranice prejdú bez problémov. Zriedka niekto skontroluje, čo v autách z Poľska vezú.
Ako kto by už mal kontrolovať tovar, veď snáď platí bezcolný pohyb (legálneho) tovaru? A aj keby niekto kontroloval, komu to môže vadiť?
Obvinenia dňa: V STV správach v utorok som sa tiež dopočul:
Litvinenko zomrel v Londýne na otravu rádioaktívnym polóniom. Zo svojej smrti obvinil vládu prezidenta Vladimíra Putina, čo však Moskva poprela.
Tipujem, že zo svojej smrti zrejme nikoho obviniť nestihol, možno tak z otrávenia či pokusu o vraždu.
PS Reportérka SME Monika Žemlová kritizuje Správy STV za slabú prácu na téme, ktorej sa sama tiež venuje.
