SPW: Euroanalýza TRENDu sklamala

V úvode s medzititulkom "Nadšenie dochádza" popisuje Múčka zmeny vo vnímaní eura. Menuje kritiku eura Berlusconim, diskusiou o nevýhodách v Španielsku. Ale to je stav - aký je trend? Čo vravel Berlusconi pri prijímaní eura, aká bola diskusia v Španielsku? Presvedčivejší je autor pri Nemcovi Eichelovi práve preto, lebo hovorí o zmene jeho názoru. Článok pokračuje:

Optimizmus opúšťa aj Tonyho Blaira. Sľúbené referendum o vstupe do menovej únie sa do volieb v budúcom roku sotva zrealizuje. V čase, keď vyše tri štvrtiny Britov odmietajú poslať libru do minulosti, by sa jediným výsledkom ľudového hlasovania stalo inštitucionalizované nie európskej mene.
Na polceste sa zastavilo aj Dánsko. Vlastnú korunu, hoci je prísne fixovaná na euro, zatiaľ opustiť nehodlá. A napokon, niekdajší poradca amerického prezidenta Ronalda Reagana William A. Niskanen predpovedá rozpad eurozóny do desiatich rokov.
Presvedčivú vieru v jednotnú menu nemajú ani jej používatelia. Ako úspech ju podľa Flash Barometra EÚ vníma polovica obyvateľov eurozóny.

Opäť - ak hovoríme, čo sa zmenilo, treba uvádzať trendy, popis stavu je málo. Aký bol postoj Britov, Dánov či občanov eurozóny pred 4 rokmi, priaznivejší k euru ako teraz či nie? A vari Niskanen mal na euro kedysi lepší názor?
Inak v UK mali voľby minulý rok, ďalšie ich čakajú v roku 2009 či 2010.

Pri odseku o možnosti vystúpenia z eurozóny autor cituje štúdiu Standard&Poor's a to len nevýhody vystúpenia. " Podčiarknuté a zrátané, náklady na vystúpenie z eurozóny by pre Taliansko boli nepomerne vyššie ako prípadné výhody ", uzatvára Múčka. A kdeže je menovanie a vyčíslenie výhod (napr. potenciál vlastnej menovej politiky)? Ak nie sú, prečo, keď je na euro podľa autora v súčasnosti toľko kritiky? Napokon, samotný analytik spoločnosti v rozhovore s autorom hovorí, že spoľahlivo funguje len 1 z 3 podmienok pre fungovanie spoločnej meny v eurozóne.

Pri časti venovanej uchádzačom o členstvo v zóne, ako je aj Slovensko, píše:

Konkretizovať, aký veľký prínos im spoločná eura [sic] z dlhodobého hľadiska prinesie, sa nedá. Štúdie, ktoré sa o to pokúšajú, hovoria najčastejšie o ušetrených nákladoch pre firmy a zrušení kurzového rizika.

Prečo sa autor teda nepozrel na vývoj vzájomného obchodu a investícií v eurozóne? Ak malo byť zrušenie kurzového rizika jednou z veľkých výhod, prejavilo sa to v číslach, trendoch?
V závere menuje vlastne len výhody eura pre SR, a jedinú nevýhodu pár slovami: " odpadne aj pozitívny efekt silnejúcej koruny na takzvanú dovezenú infláciu ." A nezaslúžili by si obavy z prehrievania ekonomiky, spomínané v Španielsku či Írsku, pár argumentov navyše?


Ako STV definuje krízu filmovej tvorby?: Moderátor STV uviedol príspevok :

"Kríza slovenskej pôvodnej filmovej tvorby pominula. Po dlhom čase to hovoria filmári. Tento rok by sa malo do kín dostať 8 slovenských hraných a dokumentárnych filmov."

Reportérka Z.Gulová z STV však žiadne citáty filmárov o pominutí krízy v príspevku neponúkla. Ani čísla, že filmov bude tento rok 8 za 150 mil. Sk (že najviac doteraz) oproti 6 v roku 2005 veľmi nepomôžu. Ako je definovaná kríza, a koľko filmov a peňazí ju vie pochovať? Ide o čisto subjektívny pojem, a tak aj ľahko manipulatívny. Radšej by som sa sústredil na poskytnutie divákom ešte širšieho kontextu (čísla za viac rokov dozadu, porovnanie so susedmi, hodnotenie efektivity investovaných peňazí) namiesto pochybného nálepkovania týchto trendov.


Hladovka o čom?: Ján Tribuľa z Markízy celkom zabudol na kontext informácie , že primátorka Zlatých Moraviec sa chystá hladovať, ak sa opäť nerozbehnú práce na dokončení rýchlostnej cesty z Nitry do jej mesta - keďže v súčasnom stave je cesta nebezpečná, zomrelo tam minulý rok 9 ľudí. Primátorka tvrdí, že ministerstvo dopravy porušilo sľuby. Čo konkrétne sľúbili sa nedozvieme. Prečo ich porušili tiež nie. A má vôbec investícia do tej rýchlostnej cesty význam? O koľko peňazí ide? Ako sa má znížiť asi nehodovosť? Neexistujú projekty/cesty, kde by bola investícia efektívnejšia?


Stuhnuté spravodajstvo: Čitateľ Miro Chovanec ma upozornil na včerajšiu správu TASR, uverejnenú na SME online:

V najchladnejšej slovenskej obci v Oravskej Lesnej pri Námestove namerali dnes ráno mínus 21,6 stupňov Celzia. Je to o O,1 stupňa menej, ako bola najnižšia teplota počas tohtoročnej zimy 8. januára. TASR informoval Ladislav Murín, ktorý obsluhuje tamojšiu hydrometeorologickú stanicu.
...
Terajšiu zimu v Oravskej Lesnej nepovažuje za tuhú. Snehová vrstva je tam hrubá asi 80 cm, pred niekoľkými dňami dosahovala približne 30 cm, ale potom sneh sadol.
Priemerné ročné teploty dosahujú v tejto dedine 4,6 stupňa Celzia, v najchladnejšom mesiaci v januári 6,1 stupňa Celzia....

Hmm. Už ani tá kalamita nie je čo bývala.