Hovorkyňa Sporiteľne tvrdí, že výhodou podnikateľského účtu je aj to, že " výdavky na špeciálny podnikateľský účet si možno zahrnúť do nákladov, výdavky za súkromný účet už nie “. [Spomína to aj autorský rámček Výhody podnikateľského účtu. - g.s.]
Zaúčtovanie bankových poplatkov do nákladov (výdavkov) ale vôbec nezávisí od toho, aký typ účtu má podnikateľ v banke otvorený. O tom, čo je daňový výdavok hovorí § 2 písm. i) zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov : „daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve ... „
Ak teda používa podnikateľ účet (bez ohľadu na to, aký je to typ účtu) a realizuje platby podnikateľského aj súkromného charakteru, tak bankové poplatky podnikateľské zaúčtuje do výdavkov a súkromné zúčtuje na osobnú potrebu. V jednoduchom účtovníctve podnikateľa je na to aj kolonka – iný výdavok neovplyvňujúci daň z príjmu. Kontrolór daňového úradu nepozerá na to, ako sa volá účet (ani sa v tých názvoch účtov jednotlivých bánk nevyzná, ani nie je potrebné, aby sa v tej zmesi vyznal), ale či bankové poplatky súvisia s podnikateľskými aktivitami.
Moja skúsenosť s bankou: Keď manželka začínala pred rokom podnikať otvorila si v banke podnikateľský účet (OTP). Postupne sme zistili, že poplatky v banke sú dosť vysoké, tak som si porovnal poplatky za bežný účet. Uvádzam tie, ktoré sa najviac používajú (OTP banka):
operácia | bežný účet (pre obyvateľstvo) | podnikateľský účet |
založenie účtu | ||
vedenie účtu | 30 | 70 |
kredit - vklad | 5 | 9 |
debet – príkaz na úhradu | 6 | 11 |
internet banking | 3,50 | 2,50 |
Po tomto porovnaní sme ihneď podnikateľský účet nahradili bežným. realizujeme na ňom aj súkromné platby a nie je problém bankové poplatky rozúčtovať na podnikateľské a súkromné. Jediný problém vidím v tom, že podnikateľ si dáva spracovávať účtovníctvo externe a spracovateľ berie za zaúčtovanú položku nejakú sumu, teda by zobral aj za zaúčtovanie súkromných bankových poplatkov nejaké peniaze.
Myslím si, že banky zneužívajú nevedomosť podnikateľov. Lebo tak ako v spomínanom článku píše daňová poradkyňa – žiadny zákon nestanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby mal špeciálny účet. A toto podnikatelia nevedia, preto automaticky otvárajú v banke podnikateľský účet. Nepoznám ako to je v ostatných bankách, ale myslím si, že podnikateľský účet je vždy drahší. Je však možné, že ak podnikateľ má ten „balík služieb“ veľmi široký, tak to môže byť nejaká výhoda. Ale v bankách je to podobne ako v Tescu – keď ponúkajú, tak berieme, či nám to treba alebo nie. Hlavná vec, že je to „lacné“. V konečnom dôsledku však minieme viacej peňazí.
Poplatky za výmenu mincí v bankách: Inému čitateľovi sa veľmi nepozdávala reportáž Eriky Barkolovej z Markízy o tom, aká drahá je výmen mincí za bankovky v bankách. Podľa čitateľa bolo v príspevku niekoľko problémov:
1. V podstate oslovili len 2 banky a nevsimol som si, ze by spomenuli, ze vsetky banky si davaju platit, resp. ze by to overili. 2. Poplatky TATR a SLSP maju uplne odlisny model, podla Zacku TATR berie 2% zo sumy, podla hovorkyne SLSP beru 40 halierov za kazdy kus. Reportaz vysolila extremny pripad 40 hal. z 50-haliernikov, ktory je spravny, lebo ukazuje na to, ze sa vlastne 50-halierniky neoplati priniest. Ale spomenuli, ze je to 40 hal. aj za 10-korunu, co je sice pravda, ale stale je to 2x drahsie nez v TATR, lebo su to 4 %. 3. Prave Zacka vysvetloval, preco poplatok musi byt, s tym suhlasim, ale bolo to velmi blbo nastrihnute, takze to vyzeralo, ze aj poplatky TATR su hovadsky vysoke, resp. ze ich obhajuje. ... myslim, ze TATR mohla reportaz trochu poskodit.
