SPW: Pokles inflácie zatiaľ s našimi šancami na euro nesúvisí

Jeden z mojich najobľúbenejších diskutérov sa v diskusii k mojej pondeľňajšej kritike zastal novinárskeho názoru:

ak teraz klesnu medzimesacne ceny, az do novembra 2008 to bude priaznivo vplyvat na medzirocnu inflaciu... t.j. priklad - ak by bol index v septembri 100, teraz vdaka rope klesne na 95 a do dalsieho septembra stupne o 5 %, tak by bola v septembri inflacia okolo nuly - ak by cena ropy teraz neklesla, tak by bola 5% - september sa bude pritom podielat na hodnotenej inflacii jednou dvanastinou a tento konkretny pokles cien ropy, co nastal, priaznivo ovplyvni asi 5-6 hodnotenych mesiacov

Inak povedané, priaznivý vývoj cenovej hladiny v súčasnosti (vlastne už od apríla tohto roku) zvyšuje šance na splnenie inflačného kritéria pre euro. Z jednoduchého dôvodu: vývoj pre euro kľúčovej medziročnej inflácie apríl 2007-marec 2008 bude vlastne priemerom podielov cenových hladín apríl 2007/apríl 2006, máj 2007/máj 2006...marec 2008/marec 2007. V zjednodušenom prípade, ak by sa teda ceny ďalej už vôbec nemenili, budúcoročná inflácia by vďaka októbrovému poklesu bola nižšia vo vykazovaných mesiacoch apríl-september 2007.

V tomto s čitateľom súhlasím – ale novinári písali o niečom inom. Nepísali o cenovej hladine, ale o medziročnej inflácii. Písali, že súčasný pokles medziročnej inflácie (pokles podielu cien október 2006/okt 2005 oproti sept 06/sept 05) nás približuje k euro. Ja tvrdím, že môže, ale aj nemusí. Inak povedané, logicky je to podľa mňa chybný úsudok. Tu je dôkaz – abstraktný príklad, ktorý potvrdzuje, že všeobecne je ten úsudok chybný.

Teda medziročná inflácia klesla z 10 na 5,5%, ale cenová hladina v októbri 2006 oproti septembru 2006 stúpla zo 110 na 115, no a tým sa aj znížia naše šance pre euro...pri poklese medziročnej inflácie. A možná je samozrejme aj opačná situácia: cenová hladina medzimesačne poklesne, čo zvyšuje eurošance, no pritom hlavná, vykazovaná medziročná miera stúpne:

Suma sumárum, čisto na základe vývoja medziročnej inflácie sa dá hovoriť o šanciach pre euro až od toho (odhadovaného) apríla 2007.

PS V októbri 2006 medzimesačne ceny stúpli o 0,2%. Ak by medziročná inflácia oproti septembru neklesla, stúpli by až o 1,1%. Čiže v tomto konkrétnom prípade medziročný pokles aj znamenal zvýšenie našich šancí pre euro. Zhodou okolností, nie zákonite.


Inflačná kalkulačka: V spolupráci s Jakubom Joštom sme pripravili kalkulačku , na ktorej si môžete vypočítať, ako sa mení kúpna sila peňazí v jednotlivých rokoch od roku 1993. Pomáha tak prepočítať sumy z rôznych rokov na jeden spoločný rok, čo umožňuje aj korektne porovnávať. Napríklad v piatok Tomáš Kuča z Markízy zahlásil:

Kým v roku 2001 v priemere dlhovala každá slovenská domácnosť bankám asi dvadsaťsedemtisíc korún, dnes už táto suma prevyšuje osemdesiat tisíc. Napriek rastu celkovej zadĺženosti sú slovenské domácnosti najmenej zadĺžené v celej Európskej únii.

Čo predtým moderátorka označila za trojnásobné zvýšenie. Ale suma 27 tisíc v roku 2001 sa nedá tak ľahko porovnávať so sumou z roku 2006. Odvtedy predsa ceny v priemere v ekonomike stúpli. Pri prepočítaní na rovnakú bázu, rovnakú kúpnu silu, sa za 27,000 korún z roku 2001 dá kúpiť rovnaké množstvo tovarov a služieb ako za 35,000 korún v tomto roku. Teda reportér mal porovnávať 35 a 80 tisíc. Čo je už bližšie 2-násobku ako 3-násobku.

Nehovoriac o tom, že merať zadĺženosť nominálnymi sumami nemá veľkú vypovedaciu hodnotu, lepšie je to relatívne porovnať s priemernými mzdami, respektíve HDP (ako to neskôr v príspevku Markízy aj odznie). Ak dlh rastie pomalšie ako mzda, zadĺženie v skutočnosti nestúpa ale klesá. Inými slovami, pre zadĺženého je ľahšie dlh splatiť ako predtým.