SPW: Predražená štátna zákazka ušetrí štátny rozpočet

Ministerstvo hospodárstva dotlačilo štátnu firmu Slovenská elektrizačná prenosová sústava do predraženia zákazky za dva obrie transformátory do východoslovenských Lemešian. Aj keď zariadenia chýbajú už roky, ministerstvo vlani na jeseň nariadilo šibeničný termín - december 2006. Firma musela transformátory obstarať expresne, za čo Siemensu doplatila 43 miliónov korún. Príplatok sa mohol ušetriť, ak by platil pôvodný termín zadováženia prvého transformátora do polovice roka 2007.
...
Ministerstvo hospodárstva urýchlenie presadilo s tým, že po inštalácii prvého transformátora sa znížia mesačné výdavky spoločnosti na stabilitu sústavy o viac ako 100 miliónov. Kilowatthodina elektriny by následne mala zlacnieť asi o tri haliere.

Zvláštne, že Pravda natočí dobrý krok ministerstva (Kováčik to sám priznáva v komentári) do kroku pochybného... Logicky nepatričná je aj vsuvka „aj keď“: že niečo dlho mešká predsa neimplikuje, že je ok aj ďalšie meškanie. Tento článok je recykláciou zistení Pravdy spred 10 dní („Siemens dostal drahú štátnu zákazku.“)

Inak Kováčik v podrobnejšom článku „ Elektrinu predražujú siete na východe “ vnútri natočil tému presne opačne – že aká škoda, že tie transformátory tam už dávno nie sú, ušetrili by sa miliardy. Úvod článku:

Meškajúce investície do zariadení na prenos elektriny na východe Slovenska vyšli spotrebiteľov elektriny v posledných rokoch na niekoľko miliárd korún...Odborníci už roky upozorňujú, že túto sumu možno ušetriť 300-miliónovou investíciou do nových transformátorov v prenosovom uzli v Lemešanoch. Napriek tomu, že prenosová sústava investíciu plánuje už od roku 2002, prvý z potrebných transformátorov nainštaluje až v decembri tohto roku.

Tak buď jedna kritika, alebo druhá, ale nie obe. Táto druhá aj vyzerá k veci.


Geometrický nárast obetí v Iraku: Dana Pálková z Hospodárskych novín pri svojom piatkovom článku o vývoji v Iraku pripojila aj pár údajov o počte obetí od invázie v roku 2003. Odsek má nadpis „Počet obetí stúpa geometrickým radom.“ Samotný text žiadny takýto nárast nedokazuje.

Geometrický rast znamená taký nárast, kde nasledujúca hodnota je istým násobkom tej predchádzajúcej, a ak má ísť o nárast v hodnotách radu, tak tá konštanta bude väčšia ako +1. Funkcia takéhoto radu je potom exponenciálna mocninná ( oprava 7.6 ).

Grafy z počtov obetí civilistov či vojakov z Iraku sa na exponenciálne mocninné funkcie vôbec nepodobajú. Mimovládka The Brookings Institution vydáva každý mesiac výborný report o stave obetí či počte útokov, ich posledné čísla z minulého týždňa hovoria buď o poklese alebo stabilizácii čísel oproti minulému roku.
Geometrický nárast nemá ani protivojnová stránke Iraqbodycount, tento rok je to dokonca oproti úrovniam minulého roka pokles . Posledné mesiace tie trendy ďalej potvrdzujú.


Daj mi napiť!: Čitateľ ma upozornil na správu zo zdrojov TASR uverejnenú v Hospodárskych novinách pod názvom „Slovákom najviac chutí pomarančový džús“:

Slovákom zo všetkých džúsov najviac chutí stopercentný pomarančový džús. Podobne sú na tom aj Poliaci a Česi. Medzi ďalšie obľúbené ovocné šťavy patrí jablkový džús, mix záhradného a citrusového ovocia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnila spoločnosť Kofola. Preferencie chutí sa u Slovákov, Čechov a Poliakov menia. Kým na Slovensku je najmenej obľúbený multivitamínový mix ovocných štiav, v Poľsku sa kupuje najmenej džúsov z brusníc, Česi zase najmenej preferujú mix z citrusového ovocia. Česká spoločnosť Kofola je výrobcom nealkoholických nápojov v Česku aj na Slovensku. Svoje dcérske spoločnosti má okrem Slovenska aj v Poľsku. V týchto regiónoch je zastúpená vždy jedným výrobným závodom.

Správa sa zmieňuje o „prieskume.“ Reprezentatívny, len u spotrebiteľov džúsov, či ide len o anketu? StratégieOnline vyberá z tlačovej správy od PR agentúry Interel (ktorej je Kofola klientom ), a tá hovorí len o poradí na základe predaja či obľubenosti vlastných značiek firmy. Teda ťažko brať „prieskum“ reprezentatívne. Keď už, správa aspoň mohla mať podiel džúsov Kofoly na trhu.

PS V minuloročnej tlačovej správe Kofoly sa uvádzajú podiely príchutí na predajnosti na celom trhu na základe profesionálneho monitoringu, je to zhruba podobné skúsenostiam Kofoly, hoci už nie na dolných priečkach.


Ad trh nábytku podľa SME: Minulý týždeň som sa pozastavil nad rozporom medzi číslami a textom Pavla Remiaša o vývoji trhu s nábytkom u nás. Pýtal som sa, či bola chyba v texte a či v tabuľke s číslami. Štatistický úrad mi potvrdil, že uverejnené čísla boli správne – teda po každoročnom rapídnom raste od roku 2001 predaj nábytku minulý rok klesol u nás o 13%, z 12,7mld na 11mld Sk. Pokles nastal vďaka prepadu predaja malých predajcov.

Remiaš sa tomu ale vždy zaujímavo (bez udania konkrétneho obdobia) vyhol :

Tržby z maloobchodného predaja nábytku a bytových doplnkov sa na Slovensku za posledné roky zvýšili o niekoľko miliárd ročne.
...
[Maloobchodné tržby z predaja nábytku] sa celkovo podľa Štatistického úradu takmer z deviatich miliárd vyšplhali vlani na vyše 11 miliárd korún. Zvýšený boj o zákazníka ich pravdepodobne aj v tomto roku posunie o niečo vyššie.

Ešte horšie je, že otáznym sa stáva celý záver článku. Teda že zvýšený boj medzi predajcami (dokumentovaný vyššími objemami reklamy) povedie k celkovo vyšším tržbám. Veď minulý rok tržby padli, ale výdavky na reklamu šli neprestajne od roku 2003 hore, po rekordný objem minulý rok.

PS V sobotu vyšiel v SME článok „ Zahraničné pivá u nás nejdú“ od Pavla Remiaša. V článku som sa o podiele dovezeného piva na celkovom domácom trhu nič nedozvedel. Na základe v článku publikovaných hrubých údajov som si to poskladal, vychádza mi, že minulý rok bol podiel dovozu cez 10%, a rastie už druhý rok po sebe zhruba o percentný bod, v roku 2003 bol podiel 8,3%.