Na to, aby vzniklo opatrovateľské centrum, kde pracujúci rodičia nechajú dieťa, stačí voľná živnosť a byt. Nikoho na úradoch nezaujíma kvalifikovanosť personálu, hygiena, materiálové vybavenie ani spôsob výchovy. Zlákať rodičov, aby tam dieťa umiestnili, nie je až taký problém. O opatrovanie najmä tých najmenších detí záujem je. V Bratislave i v menších mestách.... Výsledok je, že súkromné opatrovateľské centrá pribúdajú a prosperujú.... Fungovaniu takýchto centier pritom žiadna legislatíva nestanovila jasné pravidlá. Ich úroveň sa tak môže z prípadu na prípad výrazne líšiť a cena na zorientovanie sa nestačí.
Vidieť v TRENDE volanie po štátnej regulácii a strach z následkov slobodnej voľby rodičov je zaujímavé. Práve TREND totiž volá väčšinou po opačných postupoch. Napríklad v nedávnom zhrnutí Auditu podnikateľského prostredia poskytol krásne príklady byrokracie, papierovania a obmedzovania konkurencie v praxi.
TA3 v predklone: Dušan Mikušovič nachytal TA3 v PR predklone v jej reklamno-spravodajskom príspevku o Európskej zdravotnej poisťovni, za ktorou stojí zhodou okolností oficiálny vlastník televízie – J&T (o tom v príspevku ani slovo). Príspevok spravila minulý týždeň Katarína Zollerová.
Strašiak dňa: „ Európa prepadáva kokaínu,“ kričí titulok SME :
Európania čoraz častejšie šnupú kokaín. Spotreba "bieleho prášku" dosahuje alarmujúcu úroveň - v západnej a strednej Európe sa minie štvrtina celosvetovej spotreby. Tieto čísla zistil Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, ktorý sídli vo Viedni...Počet Európanov šnupajúcich kokaín stúpa ročne o dve percentá a vyšplhal sa na tri a pol milióna ľudí.
Takže Európa prepadáva tej droge?? V prepočte je podľa štúdie podiel počtu užívateľov kokaínu na aktívnej populácii je v Európe 0,7% (vo východnej Európe 0,1%)., oproti 2,3% v Severnej Amerike, napríklad.
Populácia EÚ rastie v posledných rokoch zhruba 0,5% ročne. Problém teda rastie. Ale že by sme droge prepadávali, to teda neviem. Jedným spôsobom ako zle riešiť problém je ho zveličovať.
Keď sa dopyt vyvyšuje: Martina Kláseková z TRENDU v článku o zadĺženosti Bratislavčanov (nie online) píše:
Keďže dopyt stále vysoko presahuje ponuku, ceny nehnuteľností sú vyššie.
Podobná fráza sa v TRENDE tento rok vyskytla už trikrát (a inde tiež nie je výnimočnou):
Na prvý pohľad vyzerá pozícia informatikov neohrozene. Dopyt stále prevyšuje ponuku a firmy sa o kvalitných špecialistov trhajú.
...celoslovenský dopyt po kvalitnejšom ihličnatom dreve pre píly prevyšuje ponuku.,, Keď J. Božík, ktorý je zároveň členom Predstavenstva Zväzu spracovateľov dreva SR, hovorí o príčinách nedostatku dreva, opakuje známy postoj tejto stavovskej organizácie. Podľa nej sa ho z krajiny vyváža priveľa.
Ak chce Slovensko do konca dekády dosiahnuť úroveň EÚ z roku 2000.. treba podľa aktuálnej Koncepcie štátnej bytovej politiky stavať asi 25-tisíc bytov ročne. To číslo je málo reálne, najmä v Bratislave však zatiaľ dopyt výrazne prevyšuje ponuku, čo môže aktuálne štatistiky postrčiť nahor.
Dopyt prevyšuje ponuku? Základný graf ekonómie hovorí, že dopyt sa rovná ponuke. Ak sa v krátkodobom horizonte zvýši dopyt či poklesne ponuka, cena stúpne a obe strany vráti, pomalšie či rýchlejšie, do rovnováhy. Nemusí k tomu dôjsť, ak je napríklad cena krátkodobo fixná (cena novín zajtra ak dnes vybuchne tlačiareň) či štátom regulovaná, a teda nemôže stúpnuť na úroveň rovnováhy.
Ale je to problém ceny bytov? Ceny dreva? Platov informatikov? Keď už, tak by som používanie tejto formulácie podmienil príslušnou informáciou, prečo trh s danou cenou akurát nie je v rovnováhe, čo sa stalo, že cena nevyrovnáva dopyt s ponukou.
Inak je fráza škodlivá, pretože navádza k nepochopeniu fungovania trhovej ekonomiky a vyvoláva zdanie akéhosi problému, ako keby sa to pri istej cene netýkalo všetkých produktov a služieb v ekonomike. Navyše mám dojem, že ide väčšinou o lobistickú frázu nasmerovanú na štát (stavajte byty, obmedzte export dreva, investujte do informatiky na školách).
28. jún 2006 o 18:23
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 341x
SPW: Pro-trhový TREND volá po štátnej regulácii
Reportérky TRENDU Jarmilu Horváthovú a Leu Krčmárikovú trápia v článku „Neregulované súkromné škôlky“ nízke bariéry na vstup na trh súkromných škôlok. Ako uvádzajú aj v podnadpise: „Po súkromných opatrovateľských centrách je dopyt, no nikoho nezaujíma, ako fungujú.“ V článku píšu:
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)