Podľa mojich prepočtov SME od marca tohto roka uverejnilo články o rastie cien pohonných hmôt na svojej prvej, „výkladnej“ a najčítanejšej strane celkovo 5x. Pritom z toho 3x bol rast nižší ako ten pokles tento týždeň.
Rozdiel sa dá samozrejme vysvetliť aj nechuťou k Slovnaftu či preferovaním negatívneho druhu správ, ale aj celkom prirodzene – rôznou ponukou správ z ekonomických redakcií novín pre prvé strany v daný deň, citlivosťou na rekordy (lámanie hraníc 40-42 korún za liter), braním do úvahy očakávaní o ďalšom zdražovaní na tento či ďalšie roky.
V zásade by ale novinári mali vedieť tú frekvenciu rôznych správ zdôvodniť, mať v hlave merítko dôležitosti udalostí aj pri dlhších časových obdobiach. Aby prvá strana menej odrážala momentálne nálady a schopnosti redakcie a viac závažnosť udalostí pre čitateľov a spoločnosť.
Watching SPW: Čitateľ ma v diskusii k mojej kritike spravodajskej informácie Markízy upozornil, že počet dlhodobo nezamestnaných predsa len neklesá – podľa údajov Štatistického úradu. Ten vykazuje aj vyššiu nezamestnanosť na základe výberových prieskumov, kým úrady práce, podľa ktorých dlhodobá nezamestnanosť klesá, registrujú ľudí osobne (oba merania majú výhody aj nevýhody pre hľadanie reálnych čísel o nezamestnanosti).
2002 | 2003 | 2004 | 2005 | |
počet dlhodobo nezamestnaných (ŠÚ SR) | 291,4 | 280,9 | 291,2 | 291,2 |
Keďže Markíza uviedla číslo dlhodobo nezamestnaných blízke číslu Ústredia práce, ktorý pokles zase vykazuje, jej informácia nebola správna, ako som písal. Ale pre chápanie problému je tiež dobré vedieť (čo som už neuviedol), že podľa inej metodológie sa dá prísť aj k inému záveru.
Utajene konfliktní analytici: Kvalitných analytikov je na Slovensku málo, a tak sa stáva, že ich znalosti často využívajú aj vládne inštitúcie. Problémom médií je, keď nám ich potom prezentujú ako naoko nezávislých, bez uvedenia ich konfliktov záujmov. Ako ma upozornil čitateľ, vo štvrtok SME v hlavnom článku o politike vlády a ministra hospodárstva k Transpetrolu nechali autori Štulajter a Jančík komentovať vývoj "energetického analytika" Karola Hirmana. Bez uvedenia, že Hirman je za vládny Fond národného majetku/Ministerstvo hospodárstva členom predstavenstva Teplárne Košice. V piatok zase Martina Utešená z STV zašla pri hodnotení práce ministra zdravotníctva za Petrom Pažitným ako za "analytikom". Bez uvedenia pre divákov, že Pažitný bol spolutvorcom danej reformy a väčšinu volebného obdobia aj hlavným poradcom ministra Zajaca.
Nová forma ŠPZ: Ivana Havranová z Markízy sa na konci príspevku namiesto reportérky zahrala nepatrične na prognostičku:
Evidenčné tabuľky sa u nás menili v priebehu desiatich rokov trikrát. No a v budúcnosti sa to môže pokojne zopakovať.
Budúcnosť naozaj kopíruje minulosť? A prečo reportérka zmiešava spravodajstvo s komentárom?
Ozaj drahé prieskumy?: " Strany si platili drahé prieskumy," informuje titulok SME . Igor Stupňan v článku k téme titulku z prvej strany denníka venoval celé dve vety - v 7.odstavci článku:
Z informácií, ktoré strany poskytli, sú zaujímavé údaje o nákladoch na prieskumy verejnej mienky. Smer minul na ne 74-tisíc, SF niečo viac ako 200-tisíc a Slotova SNS až 1 milión korún.
Čo je na tom vlastne zaujímavé? A prečo sú tie prieskumy označené ako drahé? Sám som v INEKO pracoval s prieskumami, a tie ceny boli zhruba 15tisíc za otázku pre prieskum na národnej úrovni, aj to pri pripojení otázok k väčšej skupine ďalších a ak nemáte neponáhlo. Ak chcete skúmať regióny, chcete prieskum v úzkom časovom okamihu keď Vám to presne vyhovuje, či chcete robiť focus groups, kde sa s voličmi veci hlbšie diskutujú, suma milión pri širšom zábere tém typu politická kampaň nie je ničím nezvyčajná. Ako ma upozornil čitateľ, skôr je zaujímavé, čo už strana vie zistiť za tých 74t.
