SPW: Zavádzajúce čísla Markízy o nezamestnanosti absolventov V?

V týchto dňoch promujú tisícky vysokoškolákov. Práve táto skupina ľudí mala doteraz problém nájsť si prácu. Po našom vstupe do EÚ sa však naša situácia zmenila. V máji tohto roka evidoval úrad práce iba jedno percento nezamestnaných absolventov VŠ.

Najprv k vývoju ponúkaného čísla . Tento máj je to naozaj zhruba 1% (3 tisíc absolventov bez práce oproti celkovo 307 tisíc nezamestnaných). No tento podiel bol pri vstupe do EÚ v máji 2004 tiež 1% (hoci rok na to spadol na polovicu). A okrem roku 2003 bol tento pomer v rokoch 1998-2004 vždy nižší. Teda tvrdenie, že vstup EÚ znamenal pozitívny zlom sa v tejto štatistike neprajavuje.

Ešte horšie je, že Havranová nielenže zle používa vybrané čísla, ale aj samotnú štatistiku si zle vybrala – pre meranie úspešnosti absolventov na trhu práce je totiž nepodstatná. To, koľko je z masy nezamestnaných práve absolventov je zbytočné číslo. Ak by napríklad v danom roku skončilo VŠ 3 tisíc ľudí, a po necelom roku by všetci boli na úrade práce, ich úspešnosť je nulová. Nech aj tvoria len jedno percento všetkých nezamestnaných. Podstatné je porovnať počet všetkých absolventov v danom roku a koľko z nich je po istej dobe stále bez práce. U nás zhruba končí VŠ 30 tisíc ľudí ročne, tých 3 tisíc absolventov bez práce by teda znamenalo pomer nezamestnaných absolventov zhruba 10%. Počítam to len skôr na ilustráciu metodiky, lebo presné čísla úspešnosti je dosť komplikované vyrátať (záležia napr. od mesiaca merania).

Navyše, ako ma upozornil čitateľ, reportérka v záverečnom stand-upe konštatuje:

Veľkým problémom pre mnohých absolventov je absencia praxe. Vysoké percento zamestnávateľov totiž prax považuje za samozrejmú, a tak ide v podstate o začarovaný kruh. Bez práce sa totiž prax získať nedá.

pritom celý jej príspevok pritom dokladuje, aká mizivá časť absolventov nemá prácu. Rektor UK povie, že dlhodobo bez práce bolo minulý rok len 5 z 5200 ich absolventov. Sama novinárka skonštatuje, že prax pre mnohé firmy už problém nie je, má na to aj citát z personálnej agentúry.


Dobrá novinárska práca: Radoslava Rusňáková z STV si predvčerom našla pekný uhol na „letné“ cestovanie lietadlom – ako to zvládajú telesne postihnutí na vozíčkoch. Monika Žemlová zo SME sa zase včera vrátila k systému súdenia kňazov za komunizmu, s príbehom s účasťou nového ministra spravodlivosti. Výborné.


Predaj pod cenu: Patricia Ďurišková z Pravdy včera použila veľmi voľne formuláciu „predaj pod cenu.“ Spomenula ten predvolebný prípad predaja nehnuteľnosti:

Letecké opravovne museli len pred dvoma mesiacmi vysvetľovať prípad predaja svojich nehnuteľností na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici, ktoré za zhruba osem miliónov korún získal podnikateľ Dušan Hraško z Brusna. Prípad vtedy otvoril Smer s tým, že trhová hodnota nehnuteľností bola „minimálne o 40 miliónov korún vyššia". Predaj pod cenu priznal aj Tury.

Koncom mája ale Tury Ďuriškovej povedal toto:

Túry v tejto súvislosti pripustil, že za nehnuteľnosti mohli opravovne dostať viac peňazí, koľko však neuviedol. „Za iných okolností sa to dalo predať drahšie, my sme však po transformácii na akciovú spoločnosť boli vo veľmi kritickej finančnej situácii. Nemali sme ani na výplaty, boli sme mínusoví na účte. Tak sme predali nehnuteľnosti, ktoré boli najrýchlejšie obchodovateľné,“ povedal Túry.

Teda jednak nešlo o priznanie tých 40 mil. trhovej ceny, ako sa to ľahko dá interpretovať čitateľmi, ale dokonca to ani nie je predaj pod cenu v zmysle predaja pod trhovú cenu. To, že predajca bol v núdzi a chcel budovu predať narýchlo, je jednoducho trhová cena za určitých podmienok, ktoré kupujúceho obmedzujú. Nie je to ale predaj pod cenu v zmysle, že za daných podmienok bol niekto ochotný kúpiť budovu za viac. Čo je pre chápanie korupčného rozmeru kauzy podstatný rozdiel.


Slováci vraj pred vládou emigrujú: Poplašný článok napísali v HN Katarína Ragáčová a Jana Mravcová, dostal sa na prvú stranu, hoci kurzívou. Citujú zvýšený záujem klientov o sprostredkovateľské agentúry pre odsťahovanie do zahraničia.

Lenže jediné číslo, ktoré agentúry povedia je, že záujem je asi dvojnásobný oproti voľbám, no tiež dodajú, že v lete býva záujem tradične vyšší. Stále žiadne konkrétne čísla, no autorky už citujú analytika, ako emigrácia môže uškodiť ekonomike... Podľa Štatistického úradu sa minulý rok vysťahovalo 1900 ľudí, ak by aj kvôli voľbám to bolo ďalších 1900 (najpesimistickejší odhad na základe ponúknutých čísel), je namieste hneď diskutovať o škodách na ekonomike??

PS Unfair titulok zase ponúklo SME „ Progresívne zdaňovanie zrejme nepomôže.“ V samotnej analýze sa nič také nespomína, Keďže nie je jasné rozdelenie nových odpočítateľných položiek, nedá sa dobre hovoriť o celkových dopadoch, snáď len o princípoch. Sám Ľuboš Jančík spomína v texte, že niekomu viac progresivity pomôže, niekomu nie. Celkovo to nie je jasné. Okrem toho aj medzititulok v analýze neôdovodnene straší „Stratia mestá a župy?“


Ad Sťahovanie: Pozerajúc sa na čísla vnútorného sťahovania Slovákov (zmeny trvalého pobytu) od Štatistického úradu, zaujala ma štatistika, kde sa to vlastne ľudia najbežnejšie sťahujú. V minulom roku sa presťahovalo 87 200 ľudí. Z toho takmer polovica sa presťahovala z obce do obce v rámci okresu, ďalších 30% z okresu do okresu v rámci kraja. Zostávajúca necelá štvrtina z kraja do kraja. Pred 10 rokmi sa presťahovalo 80tisíc ľudí, počet sťahujúcich teda v priemere narástol skoro o 10% za ostatnú dekádu. Nárast v sťahovaní spôsobili z troch štvrtín práve ľudia viac sa sťahujúci medzi obcami v okrese kraji. Podiel sťahujúcich kraj-kraj bol na zmenách len 14-percentný.
Nie je toto lepšia téma na článok?