SPW: Zavolaj analytikovi!

Aj dnes, keď už ekonomiku netreba hasiť, sú stále podstatným zdrojom vysvetľujúcich citátov a názorov. Pravidelné makroekonomické dáta zo štatistického úradu hádam nikto nedáva do novín bez komentáru od analytika, takisto je to s privatizáciami, vládnymi krízami, rekordami slovenskej koruny alebo medzinárodným porovnávaním životnej úrovne. “Zavolaj analytikovi!,” je príkaz, ktorý má väčšina ekonomických novinárov pevne usadený v hlave.

Za posledné roky sa trh ekonomických analytikov zväčšil do šírky aj do hĺbky: k pôvodne trom či štyrom bankám a think-tankom pribudli ďalšie inštitúcie, ktoré si uvedomili ich mediálny potenciál. Niektorí z nich sa špecializovali a orientujú sa viac napríklad v nezamestnanosti, verejných financiách alebo dôchodkovej reforme. Veľká časť analytikov sa prispôsobila novinárskemu dopytu: sami posielajú aktuálne analýzy, zdvíhajú telefóny a svoj jazyk formulujú podľa potrieb novinárov.

Chvalabohu, drvivá väčšina analytikov zo seba nenechá robiť “expertov na všetko”, hoci ich k tomu mnohí novinári nútia. Pamätám si, ako ma kolegyňa poprosila o kontakt na analytika s cieľom skomentovať, či predaj nejakej vily politikovi bol alebo nebol v poriadku. Akonáhle analytici dobyli ekonomické stránky, začali ich využívať aj ďalšie oddelenia novín. Niektorí novinári nimi suplujú nedostatok iných odborných zdrojov alebo svoju lenivosť. Spomínaný príkaz si modifikovali na “Volaj analytikovi, ak sú niekde čísla alebo trh”. Padajú teda aj otázky o pokazenom mäse alebo výhodnosti akciových ponúk v hypermarketoch.

Cesta, ako kaziť povesť analytika je nepochopenie alebo zámerné skreslenie jeho výpovede. Tak sa stane, že sa v novinách objaví citát, ktorý posolstvo posúva alebo úplne obracia. Toto je ale skôr záležitosť televíznych redaktorov a ich nie príliš hlbokých príspevkov, ktoré musia vmestiť do poldruha minúty.

Ďalšia vec je nezávislosť analytikov. Neviem, či by sa našiel aspoň jeden, ktorý by prešiel prísnymi kritériami nezávislosti. Eugen Jurzyca a Ján Tóth sú v kolégiu ministra financií (zadarmo). Ďalší analytici z bánk sa zase podieľajú na tvorbe makroekonomických prognóz inštitúcie ministerstva financií. A nezávislosť bankových analytikov vôbec je otázna: sú zamestnancami bánk, takže by mohli v odpovediach pre novinárov nenápadne obhajovať ich záujmy: ak napríklad kritizujú NBS za pomalé znižovanie úrokov, mohli pritom myslieť na davy nových úverových klientov. Nehovoriac o tom, že dostávajú otázky o miere zadlžovania verejnosti alebo o odporúčaniach kam je dobré investovať.

Preto novinárom neostáva nič iné, ako si stanoviť vlastné kritériá nezávislosti. Ak som bol presvedčený, že Jánovi Tóthovi je príliš vzácna jeho povesť, než aby fandil ministerstvu financií, nemal som problém požiadať ho o skomentovanie štátneho rozpočtu. Alebo spraviť rozhovor s Jurzycom o reformách. Neviem presne, ako k tomu pristupujú novinári vo všeobecnosti, ale mám pocit, že sa často naozaj riadia skúsenosťami získanými z dlhodobej spolupráce s analytikmi a sledovaním ich mediálnych výstupov.

Samozrejme, nie je to pravidlo. Inak by napríklad nemohol byť medzi novinármi taký populárny Peter Staněk zo Slovenskej akadémie vied. Pre mňa bol dostatočný dôvod nevolať mu fakt, že bol v Mečiarovej vláde štátnym tajomníkom. Nerozumiem, prečo sa ešte stále objavuje v médiách s označením (nezávislý) ekonóm, keď je v kolégiu inštitútu ASA. Inštitút sám seba nazýva “nezávislým výskumným, vzdelávacím a vydavateľským inštitútom" ale na to, že je nezávislý, príliš úzko spolupracuje so stranou Smer. Smer má odkaz na ASA na svojej stránke a riaditeľ ASA je na 31. mieste kandidačnej listiny strany. Ak by tento fakt novinári uvádzali, myslím, že niektoré Staněkove tvrdenia by to zrelativizovalo. Napríklad:

Na druhej strane, pri vnímaní vlastnej životnej úrovne veľké ilúzie nemáme - náš pesimizmus však pomaly ustupuje. (...) Vysvetlenia expertov sa rôznia. Podľa ekonomického analytika Petra Staněka totiž Slováci začali vo väčšej miere žiť na úver. Ako dodáva - komerčné banky v minulom roku poskytli 40 miliárd korún v spotrebných úveroch, pričom ľudia začali takisto využívať viac aj svoje úspory. Ďalší pozitívny vývoj Staněk nepredpokladá: "Do štyroch rokov sa pesimizmus vráti,
pretože mzdy nevzrastú a úvery už budú vyčerpané."
( Hospodárske noviny 16. 2. 2006)

Súčasná vládna garnitúra by už nemala pokračovať v privatizácii Carga. Oddialením predaja tejto spoločnosti by jej cena neklesla, práve naopak, uviedol Peter Staněk z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied.
Hodnota Carga bude podľa neho rásť vďaka očakávanému nárastu významu prepravy v stredoeurópskom regióne. Ukončenie privatizácie vo všeobecnosti pri súčasnom vývoji politických vzťahov považuje za rozumné.
( Pravda , 9. 2. 2006).

V Hospodárskych novinách som upozorňoval na opatrnosť pri volaní do SAV. Ak hovorkyňa Smeru kritizuje novinárov za ignorovanie ich odborných konferencií, a argumentuje pritom tým, že na nich vystupujú aj odborníci zo SAV, je to pre mňa dobrý dôvod rozmýšľať o motívoch v odpovediach ekonómov zo SAV. Nie je tým napríklad ovplyvnená aj odpoveď Viliama Páleníka pre SME na otázku rizík vstupu Smeru do budúcej vlády: „Nepovažujem to za riziko, ak sa dostane do vlády so súčasnou koalíciou alebo jej časťou” ( SME , 30. 12. 2005)?

Samozrejme, niekedy sú otázne aj motívy novinárov. Ak politika redakcie, alebo editor vyžaduje kritiku daňovej reformy, nebude volať do banky ale do SAV. No a niekedy o výbere analytika rozhodnú úplne banálne záležitosti, ako napríklad okamžitá dostupnosť na telefóne tesne pred uzávierkou.