Prieskum z októbra 2006 si objednalo združenie Návrat, ktoré sa zaoberá náhradnou rodinnou starostlivosťou. O prieskume vyšiel prvý článok v SME, ktoré bolo mediálnym partnerom prieskumu, pod názvom „Slováci by si skôr osvojili dieťa z Afriky ako rómske.“ Milica Pálfyová článok začala takto:
Tri štvrtiny ľudí na Slovensku neuvažujú o adopcii dieťaťa, alebo si žiadne adoptovať nechcú. Osemnásť percent opýtaných si vie predstaviť, že by si dieťa adoptovali, 3,1 percenta si je istých, že by si mohli osvojiť aj rómske dieťa. Prieskum urobila agentúra MVK na vzorke 1200 respondentov.
Celý článok vlastne bol o výsledkoch prieskumu, plus informácie od expertov či doplňujúce údaje o stave adopcií u nás. Ten titulok, hoci k tomu navádza forma článku, však ani nie je zistením z prieskumu. Je to len názor predsedu združenia Návrat, ako ho cituje SME. Zrejme nebol žiadny výsledok reprezentatívneho prieskumu dosť provokatívny na to, aby obstál v titulku. A to tvrdenie nie je v článku nijako podopreté – je napríklad u nás ozaj viac adoptovaných detí z Afriky ako Rómov? V neposlednom rade, to porovnanie v úvode, 18% pozitívna predstava adopcie vs 3,1% ZARUČENE pozitívna predstava adopcie rómskeho dieťaťa je nefér. Buď sa mali porovnávať len skupiny, ktorúé sú isté svojim názorom, alebo len skupiny, ktoré sú za isto aj menej isto (áno+skôr áno), ale nie porovnávať neporovnateľné, zhodou okolností v prospech nafukovania rozdielu...Ako ukazuje prieskum, férové porovnanie je napríklad 18% vs 8%.
Zuzana Gulová z STV mala o prieskume podobný príspevok, dva dni po SME. Na záver do spravodajstva prepašovala akýsi komentár:
Alarmujúci je však fakt, že o adopcii vôbec neuvažujú až tri štvrtiny Slovákov.
Okrem formálnej chyby je to sám o sebe zaujímavý úsudok. Koľko ľudí by teda o adopcii malo uvažovať? Veď to bol reprezentatívny prieskum pre ľudí starších ako 18 rokov. Je ozaj alarmujúce, že 20roční neuvažujú o adopcii? A čo 30roční s 2 deťmi? 60, 70roční? Mimochodom, podľa prieskumu 6% ľudí starších ako 70 rokov si vie predstaviť adopciu či pestúnstvo....alarmujúce, však. Kebyže sa prieskum pýtal len ľudí vo veku, keď sa vychovávajú deti, prípadne párov, ktoré deti mať nemôžu, a veľká väčšina adopcie odmieta, tak to je na snáď zváženie. Ale trápiť sa nad číslami za celú dospelú populáciu, a pritom ich ani neporovnať napríklad s číslami za iné krajiny, to má teda ozaj nízku pridanú hodnotu.
A čo tí veriaci a ateisti? Aj Gulová aj Pálfyová oznámili:
S adopciou súhlasí viac ateistov ako veriacich.
Tu sú čísla z prieskumu MVK (Viete si predstaviť adopciu či pestúnstvo dieťaťa z detského domova?):
| áno | nie | neuvažoval | neviem |
veriaci | 18 | 35 | 41 | 6 |
ateisti | 20 | 32 | 43 | 5 |
Čo je vlastne štatisticky totožný výsledok, berúc do úvahy možné štandardné odchýlky. Navyše, tie čísla sa ani tak nedajú porovnávať. Pre presné porovnanie ateistov a veriacich by sme potrebovali 2 takéto skupiny, ktoré by boli okrem viery totožní vo vzdelaní, príjme, veku, počte detí atď, teda v znakoch, ktoré jasne ovplyvňujú prístup k adopcii. To by samozrejme v takomto prieskume mohlo platiť len náhodou. Porovnávať jednoducho tie podskupiny z prieskumu vedie k zavádzajúcim tvrdeniam, že práve ten porovnávaný znak je tiež príčinou iného názoru, hoci to tak vôbec nemusí byť.
Bratislavské noviny ďalej valcujú: Ako ma upozornili ďalší čitatelia, aj najnovšie číslo Bratislavských novín sa nápadne podobá na volebné noviny. Súčasný primátor Ďurkovský sa ocitol v pozitívnych článkoch o svojej úspešnej kampani (dôkaz žiadny) či doprave, kandidátka na starostku Starého mesta Marta Černá vo svojom spotrebiteľskom stĺpčeku o reklamáciách vyzvala voličov na účasť vo voľbách, persona non grata súčasný primátor Peter Čiernik zas dostal kritiku svojej volebnej kampane aj zhodnotenie svojich neúspechov od istého čitateľa....
PS Peter Hodál a Cyril Václav napísali kritiku veľkého rozhovoru Štefana Hríba . týždňa s primátorom Ďurkovským ešte z októbra. Na môj vkus je v kritike málo faktov dokumentujúcich kauzy za Ďurkovského (ktoré mal Hríb v rozhovore prehliadať), ale stojí to za prečítanie.
Zákaz činnosti pre kartel: Ľubo Schwarzbacher z STV ako jediný z monitorovaných médií odhalil podstatu zákazu verejných zákaziek pre 6 stavebných firiem – zistil od šéfa ÚVO, že zákaz sa novozaložených dcér stavebných firiem netýka (niečo zistil aj Martin Kováčik z Pravdy, ale nedostal také silné vyjadrenie ako Schwarzbacher). Čo teda oslabuje zákaz na minimum. Dobrá práca....Záhadou ale je, že STV aj Pravda napriek vlastným zisteniam o ľahkej možnosti obísť zákaz tón svojich príspevkov nezmenili (STV: Šesť popredných stavebných firiem zrejme príde o množstvo lukratívnych zákazok, Pravda: 6 stavebných firiem príde na 5 rokov o prácu). Na rozdiely ma upozornil čitateľ.
Tlačová správa – bilancovali sme: Uff, TA3 aj Hospodárske noviny (strana 3) si do svojho drahocenného priestoru pustia správu z tlačovky akéhosi Centra právnej pomoci, ktoré bilancovalo 10 mesiacov svojho vzniku. Martin Linhart z TA3 ešte aj odcitoval ich samochválu, že sú úspešní. To je tak žurnalistika spred 15 rokov.