Miera evidovanej nezamestnanosti, ktorú zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, dosiahla v máji 8,3 percenta. Je to ďalší rekord. Pred rokom v máji bola 10,5 percenta.
... Počet nezamestnaných, ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce, predstavoval na konci mája 216,7–tisíca osôb. V porovnaní s májom 2006 sa ich počet znížil o 53,5–tisíca osôb.
... Nemení sa však situácia v oblasti dlhodobej nezamestnanosti. Priemerná dĺžka evidencie uchádzačov o prácu na úradoch dosiahla 10,57 mesiaca. Medziročne poklesla o jeden mesiac. Dlhšie ako jeden rok je na úrade evidovaných vyše 134-tisíc občanov. „Aktívna politika trhu práce v tejto oblasti nie je dostatočná,“ povedal [ekonóm Pavol] Kárász.
S tou dlhodobou nezamestnanosťou (bez práce viac ako rok) je to ale trochu inak. Klesá len o niečo pomalšie ako celková nezamestnanosť, a tiež je rekordne nízka. Sama autorka napíše, že klesá priemerná dĺžka evidencie – tak akože sa situácia nemení? Navyše nenapíše, koľko bolo dlhodobo nezamestnaných pred rokom, aby si to čitateľ vedel porovnať so súčasnými 134 tisícimi. Tak v júni 2006 to bolo 155 tisíc ľudí, čiže za necelý rok je to pokles o 21 tisíc (čísla za máj 2006 nie sú na stránke Ústredia práce dostupné, preto porovnávam máj 2007 s júnom 2006 – presné medziročné porovnanie k marcu 2007 dáva pokles dlhodobo nezamestnaných o 27 tisíc). A je to oproti celkovému poklesu nezamestnaných o niečo cez 50 tisíc ľudí. Teda dvaja z piatich ľudí, čo už nie sú na rozdiel od minulého roka nezamestnaní, boli dlhodobo nezamestnaní. Inými slovami, kým celková nezamestnanosť šla medziročne dole z 10,6 na 8,3%, miera dlhodobo nezamestnaných klesla odhadom z 5,5% na 4,5%. A to bola neďaleko 10tich percent pred piatimi rokmi, odkedy pravidelne klesá .
Problémom pre potenciál budúceho znižovania samozrejme je, že teraz viac ako polovica nezamestnaných sú dlhodobo nezamestnaní (a ten podiel rastie) a že ľudí bez práce viac ako dva roky dokonca ani v absolútnych počtoch za posledný rok neubudlo. A tiež by bolo dobré pozrieť sa na ľudí, čo sú vyradení z evidencie bez nájdenia si práce. Ale vyhlasovať situáciu v dlhodobej nezamestnanosti za nemennú je chyba.
Expert watch: Jozef Toman na upozornil na rozdielne hodnotenia včerajšieho posilnenia koruny agentúrami TASR a ČTK (správu ČTK prebrala aj dnešná Pravda ):
TASR : Posilňovanie koruny voči euru sa nezastavilo ani dnes
Ráno začínala slovenská mena s kurzom voči referenčnému euru 33,865/33,890 SKK/EUR, uviedol pre TASR díler OTP Banky Slovensko Eduard Pračko. Následne okolo poludnia začala koruna nezávisle od regiónu výrazne posilňovať, pričom atakovala aj hranicu 33,70 Sk za euro. Pred koncom obchodovania sa potom pohybovala na úrovni 33,725/33,730 SKK/EUR. Dnešné posilnenie koruny možno podľa dílera považovať za pomerne prekvapujúce, pretože zvyšok regiónu v podstate stagnoval a neobjavila sa ani významnejšia domáca správa.
ČTK : Koruna sa vracia na silnejšie úrovne
Slovenská koruna sa v utorok voči euru spevnila na mesačné maximum 33,71 SKK/EUR po tom, čo sa zvýšila dôvera investorov voči rozvíjajúcim sa trhom strednej a východnej Európy, uviedol díler Tatra banky Boris Somorovský.
... "Najvýraznejšie z regiónu sa spevnila koruna, poľský zlotý a maďarský forint," poznamenal obchodník.
Obe správy citujú s názorom len jedného analytika. Možno by bolo dobrým pravidlom obvolať vždy dvoch alebo troch a netváriť sa pred čitateľmi, že vysvetliť dôvody pohybov v kurzoch je rutina.
Transparency verzus Amnesty: Uff, Tibor Maťašovský z Markízy si včera na konci poplietol dve mimovládne organizácie s celkom iným poslaním:
Slovensko môže do roku 2013 vyčerpať viac ako štyristo miliárd korún z európskych fondov. Transparency International však upozorňuje na vysoké riziko korupcie. Ministerstvá, ktoré o projektoch rozhodujú, korupciu odmietajú a tvrdia, že sú pripravené jej čeliť.
... Podľa Amnesty International je pri čerpaní európskych fondov problémom aj fakt, že politikov viac zaujíma počet projektov, ako ich kvalita a následné efektívne využitie.
To prvé je samozrejme správne.
Reportéri STV o diaľnici: Leopold Henzély v príspevku skúmal sťažnosť majiteľa domu, ktorému cez záhradu naprojektovali a stavajú diaľnicu, hoci mu predtým oznámili, že v jeho okolí sa stavať nebude. To je dobrý východiskový bod, ale len málo viac sme sa z príspevku dozvedeli. Predal ten majiteľ svoj pozemok, či ho vyvlastnili, alebo dokonca ani jedno? Nedozvieme sa. Majiteľ tiež tvrdí, že výstavba jeho záhradou je neekonomická, šéf Národnej diaľničnej spoločnosti tvrdí opak. Reportér Henzély bez dôkazov preberie názor majiteľa domu a vyhlási:
Zrátané a podčiarknuté - z troch možností vyhrala práve tá z úvodu reportáže a s ňou aj dodávateľ stavby Inžinierske stavby Košice. Aká náhoda! Vyhral akurát projekt dodávateľa, ktorý na zasypanie údolia kameňmi má poruke i vlastný kameňolom. Áno, ten v päťdesiat kilometrov vzdialenom Maglovci, ako sa vraví, čo by kameňom dohodil. Koľko tisíc kilometrov, koľko tisíc kilometrov, koľko tisíc ton kameňa to bude navyše? Zdá sa, že táto starosť je mimo záujmu zainteresovaných, veď platí to štát a ten na nejakú tú korunu navyše nehľadí.
Ale predsa či má dodávateľ kameňolom ale nie, je úplne jedno, podstatné je, či bol tým najlacnejším dodávateľom. Na základe čoho Henzély tvrdí, že nebol?
