„Paneláky zatepľujeme látkou, ktorá je podľa európskych noriem jedovatá,“ ohlásila na začiatku marca hlásateľka Martina Šimkovičová jednu z top správ v úvodnom prehľade večerných správ Markízy. Neskôr samotnú reportáž uviedol jej kolega Patrik Švajda podobne razantne (správa č.10):
Patrik ŠVAJDA, moderátor
--------------------
Poruchy štítnej žľazy, či rôzne druhy rakoviny. Za týmito chorobami stojí látka, ktorú máme doslova za oknami. Kým Brusel chce nebezpečnú chemikáliu zakázať, my s ňou obkladáme domy.
Tomáš VELECKÝ, redaktor
--------------------
Chystáte sa zatepľovať dom alebo bytovku? Polystyrén, ktorý je na takéto účely používaný najčastejšie, obsahuje toxickú látku. Aby nebol obklad príliš horľavý, výrobcovia pridávajú do polystyrénu hexabromocyclododekán. Ten je na zozname Európskej chemickej agentúry medzi siedmimi toxickými látkami, ktoré Brusel zrejme zakáže.
... Úrad verejného zdravotníctva pripúšťa, že látka obsiahnutá v polystyréne pri zatepľovaní bytov môže stáť za veľmi vážnymi poruchami a chorobami.
O dva dni neskôr sa Markíza k téme vrátila. Už bez top zmienky v prehľade správ, dokonca len s nenápadným úvodom hlásateľky Šimkovičovej (správa č.12):
Nové vchody, schodiská, výťahy a zateplenie. Tak vyzerá výstavba na dnešných sídliskách. Na rekonštrukciu bytoviek, postavených v masovej produkcii v sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch, dávame každý rok desiatky miliónov eur.
Ale po krátkom úvode bola reportáž v skutočnosti o korigovaní predchádzajúcej správy:
...Televízia Markíza v pondelok priniesla informáciu, že polystyrén, ktorým bytovky zatepľujeme, obsahuje vysoko toxickú látku hexabromocyclododecane, ktorá zabraňuje jeho horeniu. Odborníci upokojujú, že táto látka je po chemickej reakcii neoddeliteľnou súčasťou polystyrénu a že z obkladov neuniká.
Zuzana STERNOVÁ, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného
--------------------
Chemickým procesom sa dostáva do pevnej väzby a nedochádza k žiadnemu uvoľňovaniu z penového polystyrénu. Nebolo preukázané žiadne uvoľňovanie.
Technický a skúšobný ústav stavebný je práve inštitúcia, ktorá u nás vydáva firmám licencie na zatepľovanie budov, kontroluje kvalitu ich práce a zároveň vydáva technické osvedčenie na zatepľovacie systémy. Pôvodnú reportáž Markízy označil ústav za „neserióznu a zavádzajúcu. “ Uvedená toxická látka sa podľa neho používa v minimálnych množstvách ako retardér horenia okrem stavebníctva napríklad aj v textíliách.
Autor reportáží Tomáš Velecký trvá na tom, že pôvodná reportáž mohla vyznieť zavádzajúco, ale nič nepravdivé v nej nebolo:
V prvej a ani v druhej reportazi som nepovedal vetu, ze by bol polystyren toxicky. Povedal som len, ze sa don pridava toxicka latka. Televizne spravodajstvo je vsak ovela sugestivnejsie ako printove, a to v tomto pripade zauradovalo.
Sugestívnosť ale podľa mňa nie je tá príčina problému. Ak v prvej reportáži nešlo o to upozorniť na potenciálne nebezpečný zatepľovací materiál, ale len na jednu z jeho zložiek bez preskúmania, či je zatepľovanie daným materiálom ako celok zdraviu nebezpečné, bola to povrchná a nedokončená robota. Toxických a zdraviu škodlivých látok je predsa naokolo veľa, vrátane potravín. Dôležité je identifikovať, v akých množstvách a v akých kombináciách môžu byť skutočne nebezpečné.
Červené víno obsahuje alkohol, ktorý prispieva k vzniku rakoviny. Červené víno obsahuje aj resveratrol, látku, ktorá má protirakovinové účinky. Ja zavádzajúce poukázať len na alkohol a červené víno kritizovať, alebo len na resveratrol, a víno odporúčať. Treba sa pozrieť, v akých množstvách jednotlivé látky vo víne sú, a aké dôsledky pitie červeného vína (v akých množstvách) môže mať.
Presne takýto prístup Markíze chýbal. V prvej reportáži sa novinár pýtal odborníkov len na škodlivosť tej toxickej látky samotnej, nie na možnú škodlivosť celého zatepľovacieho materiálu. Oslovená bola aj šéfka skúšobného ústavu, ale paradoxne nie s otázkou o bezpečnosti materiálu, hoci aj to má ústav na starosti, ale len s otázkou rozšírenia používania polystyrénu... Aj preto musela Markíza reportáž opravovať. Bohužiaľ nie otvorene, ale tým, v našich ale aj anglosaských médiách častým skrytým spôsobom (tzv. rowback).
Koľko divákov pôvodnej reportáže ale bolo zneistených, a koľko z nich vôbec videlo tú druhú reportáž?
PR pre autopredajcov: „Nové auto kúpte doma. Inde sú drahšie,“ hlásil v piatok titulok Hospodárskych novín. Filip Obradovič na to v článku prišiel tak, že porovnal ceny šiestich najpredávanejších malých áut u nás v akcii so šrotovným a ceny v susedných krajinách EÚ bez šrotovného:
Ak ste si položili otázku, či máte za svojím novým „tátošom“ merať cestu k jednému z našich susedov kvôli nižším cenám, odpoveď znie – nie. Predajcovia na Slovensku totiž upravili svoje ceny takým spôsobom, že vrátane šrotovného sa stali bezkonkurenčnými.
Jedna vec je, že samozrejme nie každý, kto si chce kúpiť nové auto, má nejaké staré na zošrotovanie. Ešte väčším problémom celého prístupu v článku ale je, že autor predpokladá, že cena každého viac ako 10-ročného – na dotáciu na šrotovné vhodného – auta je nula eur. Čo prirodzene nie je. A dokonca v súčasnosti rozhodnutie o šrotovnom v priemere cenu starých áut zvýšilo. Dotácia na šrotovné totiž aj z najstaršieho auta urobila majetok hodný minimálne 1000 či 1500 eur. Ten môže majiteľ použiť na kúpu nového auta u nás alebo ho predať – a kúpiť nové auto v zahraničí.
Kúpa takej Fabie Classic teda nestojí majiteľa starého auta len 6669 eur, ako ukazuje tabuľka, alebo o 1000-1500 eur viac, lebo o to staré auto príde. A hneď z tabuľky vyplýva, že je lepšie ísť do Poľska ako kupovať u nás. Ak si teda v tej tabuľke HN poctivo porovnáte ceny áut a zošrotovanému priradíte jeho skutočnú hodnotu, zistíte pravý opak tvrdenia novinára – kupovať malé auto v zahraničí je stále lacnejšie.
List čitateľa: Väčšinou sú reakcie novinárov na SPW vecné, niekedy aj emocionálnejšie no stále aspoň so záujmom o výmenu argumentov. Raz za čas ale príde niečo zábavnejšie. Napísal mi včera regionálny reportér správ Markízy Peter Greguš:
Od: Gregus Peter <gregus@markiza.sk>
Predmet: ..zdravim pan NAJ
..pan Sipos,, kritiku za svoje reportaze samozrejme prijmam pretoze ma to vzdy upozorni na male preslapi..ale Vase poznamky k mojim reportazam povazujem za smiesne,, zeby v trom Vasom institute nemali co robit?
Rozumiem vsak, ze clovek, ktory sedi od rana do vecera v jednej miestnosti mesiace ci roky za sebou musi byt svojim sposobom "IN"..
Peter Greguš
