Ako český komentátor hodnotí naše euro v Čechách a na Slovensku

(zdroj: sme.sk)

Luboš Palata v SME pre slovenské publikum:

Ak eurokoza neskape, 2.5.

Pokiaľ ide o Slovensko, z pohľadu súčasnej pražskej vlády platí, že si tak trochu po česky želáme, aby „susedovi skapala koza“. Aby euro zvýšilo infláciu, zbrzdilo raketový rast ekonomiky, zastavilo rast miezd a v konečnom dôsledku urobilo zo Slovenska odstrašujúci príklad krajiny, ktorá euro prijala predčasne.
Slovensko na to má naozaj veľa predpokladov. Slováci sú najhoršie platenými Stredoeurópanmi, ekonomika stojí na montážnych halách svetových koncernov, ktoré môžu odísť rovnako tak rýchlo, ako prišli, cenový košík nezodpovedá pomerom eurozóny a kabinet Roberta Fica je všetkým iným, než zodpovednou vládou s dlhodobou víziou.
... S Európskou úniou za chrbtom to však napriek všetkým „ale“ Slovensko môže úspešne zvládnuť. Čechom potom zostanú oči pre plač a pocit, že ich Slováci predbehli. Medzitým čo si oni v pokoji dávali pivo.

Palata v Lidových novinách pre české publikum o týždeň neskôr – podstata ostala, ale po záverečnom optimizme už niet ani stopy:

Euro pro chudé , 9.5.

Slovensko, ač splnilo všechna technická kritéria eurozóny, přijímá euro nepřipravené, bez vize pro budoucnost, s důsledky, které mohou jednotnou evropskou měnu zdiskreditovat před obyvateli dalších nových členských států EU na mnoho dalších let. Dzurindovy liberální reformy pomohly Slovensku snížit ztrátu na ostatní státy střední Evropy. Ale i dnes je Slovensko státem s největší nezaměstnaností v unii, s nejnižšími mzdami ve střední Evropě a s nejhorší úrovní vzdělanosti v celém regionu.
Euro bez toho, že by slovenská vláda věděla, jak jeho zavedení využít jinak než jen k vlastní reklamě, Slovensku v ničem nepomůže. Slováci i s eurem zůstanou nejchudšími Středoevropany, příliv montoven skončí tak rychle, jak přišel. A i kdyby ne, víc než tisíc eur vám v nich nikdo nezaplatí. Pokud bude současné „nevládnutí“ na Slovensku pokračovat dál, efekt Dzurindových reforem se do dvou tří let vyčerpá. S mizernou úrovní vysokých škol, nulovými výsledky vědeckých a výzkumných ústavů, o nichž nikdo neslyšel, bez jediné významnější firmy, která by dělala něco jiného, než vyráběla proud, stavěla dálnice nebo něco pro někoho montovala, nemá Slovensko do budoucna šanci. Šanci být něčím víc než jen malou, chudou zemí ve středu Evropy, v níž bude navíc vládnout takový podivný premiér jako Robert Fico. Premiér, který na Slovensku zavedl euro.

Tak čo vlastne Palata euru na Slovensku prognózuje?

História Izraela: Mirek Tóda zo SME dnes píše, že

Hneď po vzniku židovského štátu 14. mája 1948 vypukla vojna medzi Izraelčanmi a Arabmi. Domovy muselo opustiť vyše 700tisíc Palestínčanov.

Ako ma upozornil Emo Beška, boje vypukli už mesiace pred vznikom Izraela, vrátane migrácie Palestínčanov.

Keď novinári neoverujú výroky: Stredajšia Pravda k hlavnému článku dňa na prvej strane (Hambálková, Peťková, Vavrová) zdôraznila citát od sociologičky Zuzany Kusej:

Slováci získali v prieskume Eurostatu prvenstvo v počte rodín, ktoré si nemôžu dovoliť jesť mäso ani dva razy do týždňa. Takýchto rodín je u nás vyše 40 percent.

Na prvý pohľad zvláštne číslo – žeby na tom Slováci boli najhoršie v EÚ aj popri povedzme Rumunsku či Bulharsku? A prečo nič nevieme o tom, za ktorý rok sú to údaje? Veď v článku sa rieši dopad súčasného rastu cien potravín na populáciu.
Opýtal som sa teda na našom Štatistickom úrade, ktorý Eurostatu takéto údaje dodáva: číslo pochádza z prieskumu EU-SILC, ktorý sa od roku 2005 robí každý rok v apríli. Číslo 41,4% je za rok 2005. Mimochodom - za tie tri roky klesol počet nezamestnaných o takmer 200 tisíc, dôchodky reálne vzrástli zhruba o 5% a mzdy o 11%. Čo už môže číslo z roku 2005 povedať o dnešnej situácii? Navyše už takmer rok je verejné číslo o tej konzumácii mäsa AJ za rok 2006, spadlo na 36,9% (porovnanie EÚ krajín sa mi nájsť nepodarilo). A okrem toho – prieskum dokonca ani nezisťuje koľko rodín si nemôže dovoliť „jesť mäso ani dva razy do týždňa,“ ale koľko rodín si nemôže dovoliť „jesť každý druhý deň mäsité jedlo, hydinu alebo rybu,“ čo je prísnejšia miera, keďže to znamená jedenie mäsa atď. v priemere triapolkrát do týždňa.

Podobne bez kontextu poskytol čitateľom vyjadrenie politika Miroslav Kern v pondelkovom SME v článku ako netradične chce koalícia riešiť situáciu na pozemkovom fonde:

Podpredseda KDH Daniel Lipšic hovorí, že ide o typický spôsob fungovania tejto vlády.
„Často sú v sklze a potom sa snažia nájsť riešenie, ktorým znásilňujú situáciu napríklad vo forme skrátených legislatívnych konaní.“

Náhodou asi týždeň predtým vydalo INEKO mnou napísanú analýzu sľubov vládnej koalície o právnom štáte. Takže viem, že Lipšicova kritika o typickom fungovaní tejto vlády sa dala ľahko overiť. Súčasný parlament prijíma zákony v skrátenom legislatívnom konaní takmer trikrát menej často ako v minulom volebnom období, keď bol Lipšic podpredseda vlády pre legislatívu:

Zákony prijaté NRSR v skrátenom legislatívnom konaní

Zdroj: NRSR
*za 20 schôdzí, do konca apríla 2008

V týchto prípadoch ani SME ani Pravda mechanickým prepisovaním slov expertky či politika dobrú službu čitateľom neurobili.