Ako ne/hovoria pravdu Harabin, Žitňanská a Číž

Nehovoríte pravdu! (zdroj: ilustr.foto SME – Ján Krošlák/sme.sk)

V nedeľnej diskusnej relácii STV sa stretli aj Štefan Harabin a Lucia Žitňanská. Kto z nich zavádzal? Tvrdenia mi pomáhal overiť Marek Poracký.

1. Zrýchlila sa práca súdov za Harabina?

Žitňanská: Za pána ministra sa nezrýchlila práca sudcov.
Harabin: Výrazne sa zrýchlila, nehovoríte pravdu. Výrazne sa zrýchlila.
Žitňanská: Pozrela som si štatistiku pán minister, pozrela som si štatistiku, ktorá je na vašej internetovej stránke. Počet vybavených vecí v celkovom čísle nestúpol, ale klesol pán minister. Máte viacej sudcov a menej vybavených vecí.
Harabin: Nehovoríte pravdu.
Žitňanská: Máte viacej sudcov a na jedného sudcu máte menej vybavených vecí, to znamená, máte viacej sudcov, ale menej robia. To vychádza zo štatistiky, ktorá je na vašom internete.
... V roku 2005, čo bol posledný náš......kompletný rok vo vláde bolo vybavených podstatne viac vecí na súdoch, ako za kompletný rok za vašej vlády pán minister, to znamená máte viac sudcov a menej urobenej roboty.
Harabin: Môžete ísť na ktorýkoľvek súd okresný a krajský, ktorýkoľvek a môžete si vytiahnuť výkony a porovnať počet neskončených vecí, keď ste odchádzali a k dnešnému alebo zajtrajšiemu dňu. Je tam výrazný posun. Výrazný posun, čo vidieť aj z odozvy občanov.

Žitňanská mala pravdu, Harabin zavádzal. Tempo vybavovania bolo v roku 2007 pomalšie ako v roku 2005 na všetkých úrovniach okrem exekúcií vybavených súdnymi exekútormi:

Agenda vybavená na súdoch (počet vecí) - podľa kategorizácie MS SR

Zdroj: Štatistické ročenky Ministerstva spravodlivosti

Oproti roku 2005 sa minulý rok práca sudcov spomalila, nie zrýchlila. Žitňanskou citované čísla zo Štatistických ročeniek samotného Ministerstva spravodlivosti ukazujú, že napriek zvýšeniu počtu sudcov (o 3%) bolo na súdoch vybavených menej vecí. Na druhej strane to nie je "podstatné" spomalenie, ako tvrdila Žitňanská, v nosných veciach na okresných a krajských súdoch bolo v priemere vybavených o 2% menej vecí ako v roku 2005.
V tej poslednej citovanej replike Harabin uvádzal v zásade správne čísla – počet neskončených vecí bol naozaj takmer všade v roku 2007 výrazne nižší ako dva roky predtým. Výnimkou je krajský súd v Košiciach, čiže „ktorýkoľvek“ súd to celkom nebude:

Počet ostávajúcich nevybavených vecí na súdoch - podľa kategorizácie MS SR

okresné súdy/krajské súdy patriace ku kraju

Zdroj: Štatistické ročenky Ministerstva spravodlivosti

Harabinov argument síce korektne ukazuje na znižovanie stavu nevybavených vecí, Žitňanská ale naznačuje, že to zlepšovanie je pomalšie ako bolo v roku 2005. A to vedie k podstate sporu, či sa práca sudcov zrýchlila alebo nie. So záverom, že sa mierne spomalila.

Nemusím snáď dodávať, že moderátor Maroš Stano divákom tento spor takto laicky nepreložil a tak ani politikov nedotlačil k pomenovaniu tohto vývoja. A STV sa už k téme ani v spravodajstve nevrátila, veď koho to už zaujíma, či sa skutočne zrýchľuje práca sudcov alebo nie.

2. Harabin priekopník elektronizácie Najvyššieho súdu?

Žitňanská:...pokiaľ ide o Najvyšší súd, tak tam už máme skúsenosť s pánom ministrom Harabinom. Sú na to veľmi rôzne názory, aká je to skúsenosť.
...pamätáme si rôzne kauzy, pamätáme si z toho obdobia aj to, že ste nechceli elektronickú podateľňu na Najvyššom súde...

Harabin: Ja som elektronizoval prvý Najvyšší súd pani kolegyňa. Prvý. Prvý.

V prehľadu tlače spred 5-6 rokov vyplýva, že oponenti hovoria o rozličných veciach. Kým Žitňanská pripomína Harabinov boj proti elektronickej podateľni (sám Harabin ju považoval za zbytočnú, viď nižšie), Harabin reagoval s „elektronizáciou“, čím evidentne myslel prístup sudcov na internet a k webovým databázam. Keďže Harabin bol šéfom Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003, teda rokoch rozmachu internetu u nás, nie je veľké prekvapenie, že s „elektronizáciou“ súdu bol prvý. Ako argument, že nepodporoval e-podateľňu je však jeho argument samozrejme zavádzajúci.

Pravda, 25.10.2002

Ak Štefan Harabin nezavedie na Najvyššom súde elektronickú podateľňu, hrozia mu sankcie. V prípade, že nezačne uplatňovať prideľovanie spisov sudcom cez počítač, prokuratúra zrejme zváži začatie trestného stíhania pre porušovanie zákona. Napriek tomu, že počítačové prideľovanie spisov platí zo zákona už štyri mesiace na ôsmich krajských súdoch, na Najvyššom súde ho nedodržujú.

Nový deň, 17.10.2001

Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin včera listom odporučil premiérovi Mikulášovi Dzurindovi využiť vyčlenených 118 miliónov korún pre justíciu na nákup počítačovej techniky pre sudcov a nie na realizáciu projektu Súdny manažment (elektronická podateľňa – g.š.). Podľa Harabina by väčším prínosom pre justíciu ako projekt Súdneho manažmentu za spomínanú sumu bol nákup kvalitnej výpočtovej techniky pre každého sudcu okresného a krajského súdu s príslušným softvérom. Ide o elektronické vyhľadávanie právnych predpisov s hypertextovým odkazovačom na súvisiace ustanovenia, iné zákony, judikatúru a stanoviská Najvyššieho súdu, rozhodnutia Ústavného súdu, štrasburskú judikatúru, ako aj na príslušnú odbornú literatúru a komentáre.

Doplnené 13.6 - Mimochodom, moderátor nezvládol debatu aj v inom smere: Harabin dostal takmer dvakrát toľko priestoru ako Žitňanská (1850 vs. 1047 povedaných slov).

Čížove ceny benzínu: Karol Sudor zo sme.sk sa v rozhovore s podpredsedom parlamentu zo Smeru Miroslavom Čížom spýtal na doteraz nesplnený sľub o znížení spotrebnej dane na motorové palivá, hoci Smer podal v minulom volebnom období 5 návrhov zníženia tejto dane. Číž odpovedal:

V tom období, keď sme prvýkrát atakovali daň z minerálnych olejov, tak v tom období stál benzín na Slovensku až 43 alebo 44 korún, ak si dobre pamätáte...
...[teraz] benzín stojí takisto. Respektíve ešte furt stojí o čosi menej ako v stropoch v tom období. Vláda využíva všetky možnosti ktoré má k dispozícii ako také aby udržala tú cenu benzínu štandardnú...

Prvýkrát podľa archívu médií podal Smer návrh na zníženie spotrebných daní už koncom roka 2003 (a druhýkrát v máji 2004).

Nový deň, 15.11.2003

Navrhnú znížiť daň z pohonných látok
... Dovtedy sa bude SMER snažiť návrhmi na zmenu zákonov zmierniť dosahy vládnej politiky na občanov. V najbližších dňoch dajú do parlamentu návrh na zníženie spotrebnej dane z bezolovnatého benzínu z 15 500 Sk na tisíc litrov na 15 150 Sk a pri nafte zo 14 500 na 12 750 korún na tisíc litrov.

HN, 18.11.2003

Smer proti doprivatizácii
...Strana tiež v najbližšom čase navrhne úpravy zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktoré znížia sadzby tejto dane. V prípade bezolovnatého benzínu by to malo byť z 15 500 Sk na 15 150 Sk za tisíc litrov, pri nafte zo 14 500 na 12 750 Sk na tisíc litrov. Podľa Fica je totiž absurdné, že v SR je najvyššia cena týchto produktov, keď občania majú platy sedemkrát nižšie ako v Rakúsku.

Ako vidno z grafu, v čase podávania návrhu Smeru stáli benzín aj nafta okolo 32-33 korún – o 10 korún menej ako Sudorovi tvrdil Číž. Ku koncu minulého týždňa mal benzín priemer takmer 41Sk, nafta takmer 44Sk.

Zdroj: natankuj.sk

Inak keďže sme.sk nemá rozhovory naživo ako televízie, tam sa by tá kontrola pravdivosti dala pri troche snahy aj spraviť, v texte pod videom alebo s titulkami vo videu.


Kto mlčí: HN, Pravda, SME, Joj, STV, Markíza a TA3 – kto z týchto hlavných slovenských médií ako jediný ešte neinformoval o diskutovanej výmene šéfa Sociálnej poisťovne, či kritike práce ministerky práce?

STV, samozrejme. Upozornila ma na to čitateľka.